Po desiatich rokoch každé druhé kurča, ktoré Slováci skonzumujú, je z dovozu. Slovensko má pritom dosť obilia, vyváža ho však a dováža kurence z celého sveta.
Z desiatich kombinátov špecializujúcich sa na spracovanie hydiny zostali tri a z chovateľov kurčiat prežili šiesti. Taký je obraz súčasného slovenského hydinárskeho priemyslu, ktorý predložila Únia hydinárov Slovenska. Krajina sa v európskom rebríčku producentov hydinového mäsa prepadla na samé dno. Slovensku patrí posledné miesto spolu s Maltou.
Napriek hrozivým číslam stále tlie nádej obnoviť produkciu hydiny, keď už nie na úplnej úrovni, tak aspoň 80-percentnej sebestačnosti. Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára by sa oživenie dalo dosiahnuť relatívne rýchlo – v priebehu dvoch až troch rokov.
„Dvojkilogramové kurča možno vychovať počas 35 až 40 dní, a keďže na Slovensku je množstvo pozatváraných fariem, už v priebehu tohto roka by sa po ich znovuotvorení dala zvýšiť výroba o 10 až 15 percent,“ odhadol jeden zo šestice posledných chovateľov hydiny Peter Janek z Púchova. To by, pravda, museli obnoviť výrobu farmy, ktoré ju zatvorili prevažne pre rýchlo dražejúce krmivá.
Na trhu zostali výrobcovia, ktorí mali vlastné bitúnky alebo ako spoločnosť Janek rozvíjajú okrem výroby kuracieho mäsa aj chov nosníc. Práve ten umožnil púchovskej spoločnosti kompenzovať straty z produkcie hydiny. V najhoršej situácii sa ocitli špecializovaní chovatelia. Tí majú síce moderné chovateľské priestory, ale keďže im chýba pôda, nedostávajú priame platby, ktoré by aspoň ako-tak kompenzovali straty spôsobované sústavným rastom cien krmív.
„Ak chceme oživiť chov hydiny, potrebujeme nielen stabilizovať ceny krmív, ale viac využiť dotácie a európske rozvojové fondy na obnovu a modernizáciu fariem,“ povedal šéf Únie hydinárov Daniel Molnár. V novom plánovacom období na roky 2014 až 2020 by napríklad Slovensko mohlo čerpať aj prostriedky na tzv. citlivé komodity, medzi ktoré je zaradená aj hydina.
Najväčším spojencom pri obnove sebestačnosti vo výrobe hydinového mäsa však môžu byť spotrebitelia, keď si budú žiadať slovenské kurčatá. Ľudia si neuvedomujú, že v podnikoch verejného stravovania konzumujú hydinu dovážanú prevažne z Poľska a Brazílie. Obe krajiny podľa Molnára zaostávajú v hygienických a spracovateľských štandardoch za slovenskými producentmi.
Hydinári ocenili novelu zákona o potravinách, ktorá sprísnila dovoz potravín. Upozorňujú však, že na trh sa dostáva veľká časť hydinového mäsa aj prostredníctvom tzv. rozrábkových prevádzkarní. Kým na hydinárskych bitúnkoch funguje stály veterinárny dozor, na rozrábkarne sa tento režim nevzťahuje. To umožňuje, aby sa na trh dostávalo aj mäso, ktoré nespĺňa požadované kvalitatívne a bezpečnostné kritériá.
Hydinári objavili medzeru aj v zákone o tzv. ambulantnom predaji – ten povoľuje predaj jedla a nápojov, ale mäso medzi nimi, ako upozornil Molnár, nie je zadefinované. Aktuálna novela zákona rieši tento problém len povinnosťou starostov obcí, ktoré musia nahlasovať ambulantný predaj príslušnej regionálnej a veterinárnej správe.