Pôvodne tam chceli opäť predniesť žiadosť, aby pápež navštívil Slovensko v rámci roku svätých Cyrila a Metoda, pozvanie tak bude platiť pre jeho nástupcu. Na rozdiel od svojho predchodcu Ján Pavla II. odstupujúca hlava katolíckej cirkvi na Slovensku nebola.
Pozvánku na návštevu dostal pápež už dávnejšie nielen od biskupov, ale aj od ministra zahraničných vecí a prezidenta. Vatikán jeho návštevu nepotvrdil ani nevyvrátil. Biskupi nevnímajú negatívne, že pápež Slovensko nenavštívil. „Hovoril, že závisí od toho, nakoľko mu to zdravie a program dovolia. Dnes vidíme, že boli dôvody na to, aby Slovensko už nestihol navštíviť. Pozvanie však bude platiť aj pre jeho nástupcu. Veríme, že on príde. Vždy je to ľúto, keď nemáme možnosť sa s pápežom osobne stretnúť, ale objektívne príčiny tu boli,“ myslí si hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát, čo podľa sociológa Miroslava Tížika mohlo vyzerať, že jeho vzťah k Slovensku bol priateľský. V skutočnosti podľa Tížika mal byť skôr pragmatický. „Slovensko bolo vďačným misijným územím pre posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi. V období, keď bol pápežom Ján Pavol¤II., sa výrazne zvýšil vplyv Vatikánu na vnútornú politiku v krajine“ tvrdí Tížik. Slovensko uzatvorilo zmluvy s Vatikánom, reštituovalo majetky cirkvi a zo štátnych zdrojov podporovalo cirkevné školstvo.
„V súčasnosti už Slovensko pre Vatikán nie je misijne zaujímavá krajina, keďže došlo k naplneniu možností ovplyvňovať vnútornú politiku a Vatikán už nemá čo získať. Nemá dôvod zvyšovať pozornosť a energiu vo vzťahu ku krajine, ktorá už nemá väčší potenciál, čo by mohla dať. To sa prejavilo pri rozpade vlády v roku 2005, ktorá sa rozpadla práve v súvislosti s Vatikánskymi zmluvami,“ myslí si Tížik.
Cirkevný analytik Imrich Gazda tvrdí, že neuskutočnenú návštevu nemožno považovať za dôkaz toho, že Slovensko bolo pre Benedikta XVI. nepodstatné. „Je logické, že kvôli svojmu vysokému veku si dôkladne vyberal krajiny, ktoré navštívi,“ tvrdí Gazda. Podľa neho mal Ján Pavol II. k Slovensku osobnejší vzťah už v čase, keď bol ešte len biskupom. Odôvodnil to aj tým, že pochádzal zo susedného Poľska a do Vysokých Tatier chodil lyžovať.
Benedikt XVI. nebol rozcestovaný pápež ako jeho predchodca, pre ktorého bolo misijnou stratégiou veľa cestovať. Pápež cesty obmedzoval už vyše roka. V súvislosti s utlmovaním takýchto aktivít sa už vtedy diskutovalo o možnom odstúpení.
V ostatných mesiacoch u nás v súvislosti s pápežom rezonovalo odvolanie Róberta Bezáka z postu trnavského arcibiskupa. Pápež ho odvolal v júli a rozhodnúť sa mal na základe apoštolskej vizitácie. Časť veriacich sa postavila na stranu Bezáka a od Vatikánu žiadali vysvetlenie, prečo biskupa odvolal. Konkrétnej odpovede sa nedočkali.
Okrem spolupráce s kňazmi s homosexuálnymi sklonmi či nosenia riflí sa vraj Vatikánu nepozdávalo, že arcibiskup chodí na verejné miesta. Bezákovi tiež vyčítal, že „navštevuje telocvične, sauny, kúpaliská, verejné sprchy s osobami pochybnej povesti“. U bývalého arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy zisťoval aj detaily financovania diecézy, zaujímal sa o jeho názory na celibát, eutanáziu, kňazstvo žien aj predmanželské vzťahy.
„Arcibiskup Bezák naďalej ostáva emeritným arcibiskupom. V posledných mesiacoch však ukázal silnú vôľu čosi so svojím prípadom urobiť. Dá sa teda očakávať, že sa pokúsi udalosti posledných mesiacov nanovo predostrieť nástupcovi Benedikta¤XVI.,“ dodal Gazda.