Problém „racionalizácie a optimalizácie“ siete stredných škôl – čiže rušenia alebo spájania niektorých stredných škôl – nie je populárna vec najmä pred župnými voľbami. Navyše ako argumentujú niektoré župy, za desať rokov viacero škôl aj zrušili, vznikli však nové súkromné a cirkevné školy.
Na otázku, ktorých stredných škôl je nadbytok, analytici nechcú odpovedať. Tvrdia, že na to treba najskôr analýzu siete škôl, ktorá na Slovensku stále chýba. Víziu, ako by sa sieť stredných škôl mala upravovať, očakávajú od ministra školstva. Ten má do konca marca predložiť plány rozvoja školstva.
Lucia Kleštincová, analytička Inštitútu hospodárskej politiky a členka Iniciatívy Učiteľ 2020, pripúšťa, že počet škôl by sa mohol upraviť. „Súhlasím s tým, že školská sieť nezodpovedá ekonomickým možnostiam a demografickým zmenám na Slovensku,“ hovorí. Keďže zdroje v rezorte školstva sú obmedzené, počet škôl by sa mal podľa nej upraviť tak, aby sa dalo ušetriť. Úspory by sa potom mohli využiť na lepšie ohodnotenie kvalitných učiteľov, a tým aj na skvalitnenie výučby. „Viac škôl neznamená kvalitnejšie školstvo, naopak, pri obmedzených finančných zdrojoch by optimalizácia siete mohla priniesť lepšiu výučbu,“ dodáva Kleštincová.
Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva počet detí na druhom stupni základných škôl za posledných desať rokov klesol o tretinu, počet gymnázií, naopak, o polovicu vzrástol. Hoci je o gymnáziá najväčší záujem, počet ich študentov pre demografický vývoj klesá. Po gymnáziách majú druhý najvyšší počet žiakov školy s ekonomickým zameraním.
Rezort školstva zatiaľ sprísňuje podmienky. Od januára napríklad znížil objem financií pre prvé štyri ročníky osemročných gymnázií. Pripravuje tiež nový systém financovania, ktorý už nebude postavený na prideľovaní peňazí len podľa počtu žiakov.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Veľa škôl.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Podľa šéfa Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií na Slovensku Pavla Sadloňa by štát mal mať vypracovanú analýzu siete škôl a na jej základe sa rozhodnúť, ako bude školy podporovať. „Ak ešte aj vo veľkých mestách stále potrebujeme prerozdeľovať a presúvať peniaze, potom sú niektoré školy buď neefektívne, teda majú napríklad málo žiakov a treba sa zamyslieť nad tým, ako sa zlúčia dve menšie do väčšej, alebo budeme mať zdroje, ktorými si ich priplatíme,“ hovorí.
S tým, že sieť a ponuka stredných škôl nie je dobre nastavená, súhlasí aj Zuzana Zimenová z portálu novéškolstvo.sk. „Nejde o otázku veľkého počtu budov, ale toho, či je ponuka vzdelávacích programov vyvážená. A to nie je. Niekde je odborov príliš veľa a v niektorých odboroch vzdelávacie programy chýbajú. Mali by sme sa prestať pozerať na budovy škôl, ale pozerať sa na to, či vychovávame budúcich pracovníkov tam, kde ich potrebujeme,“ hovorí.
Podľa Petra Goliaša z inštitútu INEKO by sa štát mal najskôr pozrieť na výsledky škôl a až potom zasahovať tam, kde škola vychádza ako problémová. „Pri posudzovaní výsledkov škôl by mal vychádzať z objektívnych kritérií – výsledkov maturít, úspešnosti v súťažiach, ale hlavne by sa mal pozrieť na uplatnenie absolventov školy na trhu práce, teda ich mieru nezamestnanosti, na ich prijímanie na vyšší typ vzdelávania a platy,“ hovorí Goliaš. Tam, kde má škola slabé výsledky a vysoký finančný normatív od štátu, by mal potom štát zasiahnuť.
Pri „racionalizácii“ siete sa treba podľa neho sústrediť predovšetkým na kritériá výsledkov školy a nie na druhy škôl. So znižovaním objemu financií pre prvé štyri ročníky osemročných gymnázií súhlasí. „Aj analýzy OECD ukazujú, že nie je dobré v skorom veku rozdeľovať žiakov na lepších a horších,“ hovorí.
Prípadnú snahu znižovať počet gymnázií však odmieta, rozširovanie ich siete považuje za správne. „Trendom vo svete je ústup od odborného k všeobecnému vzdelaniu. Svet je oveľa rozmanitejší ako kedysi a je dôležité, aby absolvent bol pripravený na vykonávanie rôznych povolaní a nielen na jednu úzku špecializáciu. Tá môže byť časom v trhových podmienkach nepotrebná, a keď človek nebude vedieť robiť nič iné, vzniká veľké riziko, že bude nezamestnaný,“ dodáva s tým, že Slovensko má oveľa nižší podiel žiakov so všeobecným vzdelaním ako vyspelý svet.