Pravica ako celok sa stále hľadá. Čo je dnes jej najväčším problémom?
Hoci sa podľa preferencií nezdá, že je pravica na tom úplne zle, je zrejmé, že sa nachádza vo veľkej kríze. Dalo by sa povedať, že stredopravé sily sú na pokraji veľkého tresku, ktorý o pár týždňov či mesiacov môže zavládnuť v tejto časti politického spektra. Je celý rad príčin tohto stavu, ale bývalé vládne strany sa nepoučili z volebnej porážky. Nezvýšili transparentnosť svojej politickej ponuky a práce. Okrem jednej strany nedostatočne obnovili svoje vedenia. Lídri porazenej pravice sa viac sústredili na ochranu vlastných straníckych štruktúr a pozícií, ako na hľadanie dôvodov, prečo ich politiku takým tvrdým spôsobom voliči odmietli. Namiesto toho, aby postavili spoločných koaličných kandidátov do župných volieb, silného protikandidáta do prezidentských volieb, deklarujú manifesty Ľudovej platformy, zároveň však strácajú akcieschopnosť jednotných postupov. Na tomto pozadí sa darí rôznym frakciám a odštiepencom.
V parlamentnej opozícii je päť strán vrátane Obyčajných ľudí a projekty poslancov, z ktorých si niektoré zatiaľ nenárokujú pôsobiť ako strana. Je to funkčná alternatíva k Smeru?
Zatiaľ o žiadnej alternatíve k vládnej strane Smer nemožno hovoriť. Pravica sa štiepi na zoskupenia a platformy, ktoré vidia nádej budúcej pravicovej politiky v úplnom rozklade pravicovej scény, a na strany a ich lídrov, ktorí chcú zase zachovať tradičné, už zavedené a parlamentnými voľbami otestované subjekty.
Najnovšie opustil KDH poslanec Radoslav Procházka. Ako môže ďalej pokračovať ako politik?
Poslanec Procházka dlhodobo považovaný za bielu vranu konečne vyletel z materského hniezda. Svoj odlet signalizoval takmer trištvrte roka. Do KDH vniesol kopu nedorozumení a zároveň preukázal, že strana nie je dostatočne akcieschopná, aby už dávno Procházkovi postavila vlastné limity. Pán Procházka asi cíti, že strana, ktorú by sám postavil, by v zásade kopírovala osud strany expodpredsedu KDH Daniela Lipšica. Nemyslím, že sám stranu založí, má však potenciál, aby naprieč politickým spektrom napomohol triešteniu súčasných pravicových strán.
Môže platforma Alfa poslanca Procházku osloviť aj ľudí v SaS?
Vzhľadom na dlhodobé preferencie na hrane politickej smrti, ktoré vykazuje vedenie pána Sulíka, je viac ako zrejmé, že strana sa triešti na dve skupiny. Na zakladateľov sulíkovcov a biznismenov typu Juraja Miškova, ktorí v prípade, že neprejde ich kandidát na kongrese SaS, iba ťažko zotrvajú v strane, ktorá stratí aj poslednú nádej na vstup do parlamentu. Práve táto skupina politikov so solídnym finančným zázemím sa môže stať jedným zo silných inšpirátorov vytvorenia novej strany.
Vlastný diskusný projekt s názvom Tvoríme Slovensko štartujú aj poslanci SDKÚ Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý. Čo môžu dosiahnuť?
Po bielej vrane pánovi Procházkovi tu máme čiernych havranov, „nové politické tváre“, u ktorých šokuje viacero okolností. Ohlasujú privátny politický projekt, ktorý chcú však realizovať v rámci svojej strany, ktorá nie je ich súkromným vlastníctvom. Navyše, zneužívajú mandáty strany posilnené funkciou predsedníčky poslaneckého klubu. Toto je nonsens, ktorý nemá obdobu na našej politickej scéne.
Je ich počínanie výrazom nedôvery voči súčasnému vedeniu SDKÚ?
Nepochybne, inak sa to ani nedá kvalifikovať. Je to nedôvera nielen voči vedeniu, ale aj voči vlastnej strane. Je to krok k integrácii s podobnými politickými osobnosťami zo SaS, Obyčajných ľudí, Lipšicovej strany a platformy poslanca Procházku.
Znamená to teda, že pravica pôjde v inej podobe do volieb ako naposledy?
Bude obrovským prepadom, ak sa voľby do žúp skončia pre opozíciu porážkou. Ešte väčším prepadom bude, ak sa v prezidentských voľbách okrem kandidáta Smeru stanú rivalmi nominanti opozície. Môžeme predpovedať, že dnešné pravicové strany SDKÚ, KDH a SaS budú zásadne oslabené. Novozniknutá pravicová strana môže mať celkom inú tvár, ako ju dnes formuje Lipšicova väčšina. Začínajúci veľký tresk môže najskôr o dva roky priniesť aj pozitívne riešenia. Stranu, v ktorej budú politici typu Lipšica, Procházku, Žitňanskej či Miškova a niekoľko žoldnierov z Obyčajných ľudí. Bude to síce heterogénna skupina politikov, zároveň však na pozadí pravicovej beznádeje a vlády jednej strany sa môže stať vážnou alternatívou pre pravicových voličov.