Prísnejšia regulácia získania zbrojného pasu či držania zbrane sa zatiaľ nechystá. Polícia tvrdí, že pomôcť by mali povinné psychotesty, ktoré zaviedol rezort vnútra pred rokom.
Psychológovia však tvrdia, že psychotesty nemusia vždy odhaliť sklony k agresii. Podľa nich fungujú ako prevencia, ktorá má v prvom rade odhaliť ťažšie osobnostné poruchy ako paranoje alebo schizofréniu. Psychológ Martin Babík dodáva, že stratiť kontrolu nad svojím konaním môže aj človek, ktorý netrpí duševnou poruchou. „Preto je tu vždy riziko, že aj klient, ktorý nevykazoval nijaké patologické prejavy, v afekte po zbrani siahne,“ upozorňuje lekár.
Posledná tragédia z Pezinka, kde 56-ročný muž zastrelil svoju o desať rokov mladšiu družku a neskôr aj seba, dáva za pravdu psychológom. Podľa krajskej policajnej hovorkyne Petry Hráškovej zbraň, ktorú polícia zaistila na mieste, vlastnil strelec legálne. K podobnému prípadu pritom došlo aj necelé dva týždne predtým, keď bývalý policajt zastrelil pre majetkové nezhody manželský pár vo Veľkej Lehote. Pribúdajú tiež prepady bánk, stávkových kancelárií či obchodov, v ktorých páchatelia žiadajú peniaze a hrozia zbraňou.
Znížiť počet zbraní, ktoré majú ľudia doma, sa v minulosti snažilo ministerstvo vnútra cez tzv. zbraňovú amnestiu. Tá zatiaľ prebehla v rokoch 2006 a 2010, keď ľudia mohli beztrestne odovzdať akékoľvek zbrane, hoci aj neregistrované. Ich výsledkom bolo 7 882 odovzdaných kusov, vo väčšine prípadov išlo o pištole, revolvery a perkusné krátke zbrane, ale aj guľové a brokové zbrane zväčša staršieho typu. „Ich expertným skúmaním sa nezistil ani jeden prípad, že by nimi bol spáchaný trestný čin,“ uviedla policajná hovorkyňa Denisa Baloghová.
Amnestie prebehli za ministrovania Roberta Kaliňáka, ktorý nepopieral ani ich ďalšie opakovanie, dnes nič podobné nechystá. „V súčasnosti neplánujeme ďalšiu zbraňovú amnestiu,“ dodala Baloghová.
Podľa súčasných zákonov možno používať zbraň okrem služobných účelov a pri poľovačke či súťažnom strieľaní len na ochranu. Trestný zákon dovoľuje jej použitie proti inému človeku v obydlí, a to na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak došlo k neoprávnenému vniknutiu, alebo ak v dome niekto neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To však neplatí, ak by pri tom bol niekto úmyselne zabitý.
Zábojník: Bez prísnych zákonov nikdy nebude pokoj
Bezpečnostný expert Juraj Zábojník hovorí, že problém so zbraňami má Slovensko dlhodobo a podľa neho je ich tu priveľa. Ich počet narástol po roku 1989, keď sa uvoľnili možnosti predaja zbraní. Týkalo sa to aj ľudí, ktorí na to nemali oprávnenie či predpoklady.
Ako sa medzi ľuďmi rozšírilo držanie zbraní?
Jedným z dôvodov veľkého množstva zbraní je to, že sa zrušila kontrola prílevu kriminálne závadových osôb z cudziny, ktoré prekročili hranice Slovenska, a otvorili sme sa svetu. Prišlo veľa ľudí z bývalej Juhoslávie či zo Sovietskeho zväzu a vytvorila sa tu sieť zločincov. Tým sa k nám doviezli aj zbrane, čo môžeme vnímať ešte aj dnes. Okrem toho veľa zbraní zostáva u ľudí dlhé roky, držia ich skryté. Ide o zbrane z druhej svetovej vojny alebo o rôzne odcudzené zbrane. To, koľko je u nás zbraní, sa dá predstaviť, keď si napríklad zoberieme len to, koľko zbraní zmizlo v deväťdesiatych rokov zo skladov, či už vojenských alebo skladov civilnej ochrany, či koľko ich je zhabaných pri policajných zásahoch a tak ďalej. Po zmene systému u nás totiž narástla aj kriminalita, a to priamo aj druhy kriminality, ktorých sprievodným znakom sú zbrane a ich využívanie.
Dá sa s tým vyrovnať?
Treba okamžite zmeniť legislatívu, sprísniť ju v oblasti povoľovania zbraní, postihy za konanie, urýchliť proces súdenia v prípade nenáležitého použitia zbrane a, samozrejme, zvýšiť aj sankcie. Pokiaľ sa s tým nebude nič robiť, nikdy nebude pokoj. Zvýšená nezamestnanosť a absencia voľných pracovných miest, frustrácia, to všetko podporuje trestnú činnosť, ktorú sprevádzajú opäť len zbrane.
Pomohla by ďalšia zbraňová amnestia?
Každá zbraňová amnestia pomáha. Ak sa vyzbiera hoci len desať zbraní, hneď to pomôže, pretože každou zbraňou, ktorá je v nepovolaných rukách, raz môže byť spáchaný trestný čin. Či už je v rukách osoby, ktorá rozozná závažnosť svojho konania, alebo nie. Bolo by preto dobré robiť amnestie častejšie, lebo každá je vítaná. V mnohých rodinách majú ženy zbrane po svojich nebohých manželoch a možno by sa ich aj chceli zbaviť, no ešte sa k tomu nedostali.
Ako je na tom u nás čierny trh? Je ľahké dostať sa k zbrani?
Určite áno. Zoberme si len to, koľko zbraní sa konfiškuje pri záťahoch v brlohoch, ktoré pritom využívajú nielen organizované zločinecké skupiny, ale aj skupiny, ktoré nie sú až tak logisticky rozvinuté. Obchod so zbraňami je u nás možný a funguje. Stačí sa nakontaktovať na správnych ľudí.