Ak lekár nechodí na školenia, môže prísť o licenciu

Lekári sa aj po skončení školy musia povinne vzdelávať, ukladá im to zákon. Podľa neho musia za určitý čas získavať kredity, inak im hrozí pokuta do 600 eur aj odobratie licencie.

04.03.2013 14:00
lekári, operácia, zdravotníctvo Foto:
Lekár musí za päť rokov nazbierať 250 kreditov - účasťou na kongresoch, prednáškach, publikovaním v odborných časopisoch či výskumnou činnosťou.
debata (4)

Mnohí lekári to považujú za stratu času. Viac ako 200 lekárom hrozí pokuta za to, že nemajú dostatok kreditov. Ich zbieranie kontroluje Slovenská lekárska komora.

Podľa Viktora Dobiša z odboru kontinuálneho vzdelávania Slovenskej lekárskej komory lekár musí za päť rokov nazbierať 250 kreditov a tie dosiahne účasťou na rôznych kongresoch, prednáškach či publikovaním v odborných časopisoch aj výskumnou činnosťou. „Odborné podujatia sa konajú stále, počas roka si lekár môže vybrať, ktorého sa zúčastní, za prax dostáva 100 kreditov, za hodinové školenie mu pribudne jeden kredit,“ hovorí Dobiš. Za päť rokov by mal lekár absolvovať viac než 30 vzdelávacích akcií. Za nedodržanie počtu kreditov hrozí lekárovi pokuta do 600 eur aj odobratie licencie. V súčasnosti prebieha správne konanie proti 201 lekárom.

Praktický lekár Ladislav Mechura z Bratislavy tvrdí, že by takéto povinné vzdelávanie vôbec nemuselo byť. „S plnením kreditov však nemám problém, využívam všetky možnosti na ich zbieranie, ktoré sa mi ponúkajú, chodím na rôzne semináre, na zahraničné kongresy – tam sú tie kredity vyššie,“ vysvetľuje Mechura.

„Nemyslím si, že je takéto vzdelávanie pre lekára potrebné, pretože nie vždy sa dozvieme niečo nové, napriek tomu sa snažím kredity plniť, nechcem byť postihovaný rôznymi sankciami,“ tvrdí Jozef Škunta, praktický lekár z Nemšovej.

Pneumológ a a zástupca vedúceho Slovenskej akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie lekárov Peter Krištúfek si myslí, že medicína je o celoživotnom vzdelávaní a netreba na lekárov hneď vyťahovať postihy. „Vždy zostane nejaká skupina lekárov, ktorí majú problém s plnením kreditov, zvolil by som miernejší postup pri postihoch,“ tvrdí Krištúfek, ktorý je sám organizátorom mnohých odborných konferencií.

Celodňová prednáška vyjde lekára aj na 200 eur, štvordňový kongres v zahraničí aj na dve tisícky. Väčšinu z týchto seminárov platia farmaceutické spoločnosti. Podľa údajov z ministerstva zdravotníctva v roku 2012 minuli na marketing a vzdelávanie lekárov 43 miliónov eur. Dekan lekárskej fakulty Peter Labaš tvrdí, že lekári nemusia chodiť na drahé školenia do zahraničia. Medzi 1 200 akredito­vanými podujatiami sú aj regionálne školenia, ktoré nie sú drahé.

„Naša spoločnosť podporuje aj vzdelávanie lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov aj prostredníctvom účasti na odborných akreditovaných podujatiach, čím napomáhame spĺňať zákonnú požiadavku celoživotného vzdelávania,“ hovorí Beáta Kujanová zo spoločnosti Sanofi & Zentiva Slovakia. Medzinárodné kongresy podľa nej zvyčajne trvajú do 4 dní a náklady na registráciu, letenku a ubytovanie predstavujú približne 2 000 eur.

Podľa Pavla Adamkova zo spoločnosti Pfizer v minulom roku pripravovali uvedenie viacerých nových liekov na slovenský trh, najmä v oblasti kardiológie a onkológie. „Náklady na marketing zahŕňajú predovšetkým náklady na vzdelávacie a rozvojové aktivity pre lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, akými sú semináre a iné výlučne odborné medicínske podujatia,“ dodáva Adamkov. Všetky vzdelávacie aktivity podľa neho smerujú k tomu, aby lekár mal kompletné a aktuálne informácie.

Výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností Štefan Mesároš odmieta informáciu, že peniaze, ktoré firmy dávajú na kongresy či semináre, slúžia na korumpovanie lekárov. „Tí, ktorí kritizujú vzdelávacie aktivity pre lekárov ako korupciu lekárov, by mali povedať, ako sa slovenskí lekári majú vzdelávať,“ konštatuje Mesároš. Lekársky stav si podľa neho ako jeden z mála nemôže náklady na vzdelávanie uplatniť, napríklad vo forme daňových úľav, ako to je v iných profesiách.

Farmaceutické firmy musia údaje o vynaložených prostriedkoch na propagáciu a marketing odoslať na ministerstvo zdravotníctva, zatiaľ tak urobilo 158 farmaceutických firiem, 66 firiem priznalo nulové výdavky. Z údajov vyplýva, že v roku 2012 minuli farmaceutické spoločnosti na marketing 43 miliónov eur. „Ministerstvo zdravotníctva začína správne konanie zatiaľ voči 74 spoločnostiam, ktoré si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o lieku,“ tvrdí Martina Lidinská z ministerstva zdravotníctva. Za porušenie predpisu môže byť spoločnosti uložená pokuta vo výške od 500 eur do 25-tisíc eur.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba