Čakacie lehoty na operácie sa zatiaľ nepodarilo skrátiť

V roku 2011 bolo na čakacích listinách takmer jedenásťtisíc pacientov, ku koncu roka 2012 sa ich počet príliš nezmenil. Najdlhšie sa stále čaká na operáciu bedrového a kolenného kĺbu, ako aj na operácie očí. Lehoty sa pohybujú v rozmedzí od troch mesiacov do dvoch rokov v závislosti od nemocnice. Podľa Tomáša Szalaya zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku pomôcť by mohla aj úprava legislatívy v prípade zoznamov, ktoré sú podľa neho neprehľadné.

S novým návrhom, ako znížiť tieto lehoty, prišla Všeobecná zdravotná poisťovňa. Nemocniciam sľubuje za každú operáciu 100-eurový doplatok. Nemocnice príplatok vítajú, problém s čakacími lehotami to podľa nich nevyrieši. Podľa bývalého prezidenta Slovenskej lekárskej komory a poradcu premiéra Milana Dragulu by pomohlo, keby zdravotné poisťovne nemocniciam zaplatili všetky nadlimitné operácie.

Dostať sa k informáciám, koľko pacientov je na čakacích listinách, je pomerne dosť zložité. Nemocnice sa vyhýbajú zverejňovaniu týchto údajov, zdravotné poisťovne čísla na čakacích listinách hlásia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ide však iba o celkové počty čakajúcich pacientov a aj to iba na plánované zákroky, ktoré upravuje vyhláška ministerstva.

Podľa nej lekári zaradia pacienta na čakaciu listinu vtedy, ak to jeho zdravotný stav dovolí a odklad mu nezhorší zdravie a neohrozí život. Ide o choroby oka, obehovej sústavy, svalovej a kostrovej sústavy, mamografické vyšetrenie či vrodené chyby. „To, ako dlho sa čaká na plánovaný zákrok, to na Slovensku oficiálne nemeria nikto, koľko pacientov je na čakacích listinách, to by mal vedieť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale ak dostane zlé informácie, tak tie potom nie sú porovnateľné,“ tvrdí Szalay.

Zdravotné poisťovne tvrdia, že pri plánovaných operáciách nemocnice nijako nelimitujú a dĺžka čakacích lehôt závisí od kapacít nemocníc. „Nie je pravda, že zdravotné poisťovne všetko preplatia,“ tvrdí Dragula. Dve súkromné poisťovne podľa neho platia degresívnymi koeficientmi. „Znamená to, že do limitu je nejaká cena a nad limit sa už platí degresívnym koeficientom a to môže byť len desať percent,“ dodáva. Podľa Dragulu by mali zaplatiť plnú cenu za nadlimitné výkony.

Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa hovorkyne Dany Gašparíkovej eviduje ku koncu roka na čakacích listinách 7 759 poistencov a najčastejšie ide o operácie bedrových a kolenných kĺbov. Dĺžka čakania závisí aj od zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je poistenec zaradený na čakaciu listinu. Napríklad operácie bedrového kĺbu v Trnavskom a Košickom kraji robia nemocnice priebežne, v Bratislavskom kraji však môže čakať v niektorých prípadoch aj 12 mesiacov.

Podľa hovorkyne zdravotnej poisťovne Dôvera Moniky Šimunovej dĺžka čakacích lehôt na operácie závisí od kapacitných možností nemocníc. „Nie je v rukách zdravotnej poisťovne tento proces urýchliť, ak daný poskytovateľ, ktorého si poistenec vybral, nemá väčšie kapacitné možnosti, môže napríklad zoperovať len troch poistencov mesačne,“ dodáva Šimunová. Zdravotná poisťovňa evidovala na čakacích listinách 2 878 poistencov. Aj Union zdravotná poisťovňa podľa hovorkyne Judity Smatanovej odôvodňuje čakanie na operáciu kapacitou zdravotníckych zariadení. Okrem toho situáciu podľa Smatanovej sťažujú pacienti, ktorí žiadajú o presuny termínov. Poisťovňa v súčasnosti eviduje na zozname 90 poistencov.

Pacienti nespokojní s čakacími lehotami sa môžu obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, túto možnosť zatiaľ veľmi nevyužívajú. „Na úrad bolo doručených 11 podaní v súvislosti s čakacími listinami, čo tvorí 3,2 percenta z celkového počtu 344 podaní,“ hovorí Soňa Valášiková, hovorkyňa úradu. Dve podania boli podľa hovorkyne opodstatnené, z toho jeden podnet prišiel od poistenca, druhý vykonal úrad z vlastnej iniciatívy. Zdravotnej poisťovni bola uložená povinnosť prijať nápravné opatrenie. Tento rok úrad neeviduje žiadne podanie.