Dosiahnuť ju chce cez financovanie. Tým, ktorým pridá, zabezpečí ďalšie fungovanie. Tie, ktorým dá menej, posunie bližšie k zániku. V rámci nového systému financovania plánuje rezort školstva zvýšiť dotácie bilingválnym gymnáziám a gymnáziám, ktoré budú mať triedy zamerané na prírodovedné a technické predmety. Do útlmu pôjdu osemročné gymnáziá, ktorým zase štát na peniazoch uberie. Tieto zámery prezradil v rozhovore pre denník Pravda minister školstva Dušan Čaplovič.
Rezort školstva v týchto dňoch finišuje na koncepcii, ktorá zavádza nový spôsob financovania škôl. „Správa nepoteší osemročné gymnáziá, pretože chcem skôr väčšiu podporu päťročných bilingválnych gymnázií. Považujem to za prioritu priorít. Aj mnohé školy vrátane osemročných gymnázií prechádzajú na túto formu vzdelávania,“ tvrdí minister s tým, že chce začať úpravou normatívov. Kým príspevok na žiaka bilingválneho gymnázia sa podľa neho zvýši, pri osemročných gymnáziách dôjde k jeho zníženiu. „Potrebujeme mať deti, ktoré sú úspešné a ovládajú jazyky, aby sa neučili len jazyk, ale aby sa v tom jazyku učili aj iné predmety. Dôležité je, aby základné školy neboli vysávané po piatej triede od dobrých žiakov,“ povedal minister. Viac peňazí chce zabezpečiť aj pre gymnáziá s prírodovedným či technickým zameraním.
Nové financovanie plánuje minister zaviesť od januára budúceho roka. Na bilingválnych gymnáziách študuje zhruba osemtisíc žiakov, na osemročných ich je asi 26-tisíc. Potrebu zvýšeného príspevku pre bilingválne gymnáziá obhajujú dotknuté školy najmä tým, že v porovnaní s bežnými gymnáziami majú pri zabezpečení vyučovania vyššie náklady. „Pri tomto type školy sa musí trieda viackrát deliť na skupiny, je tu väčšia potreba študijných materiálov a pomôcok a taktiež vyššie nároky na dobrých učiteľov či lektorov,“ tvrdí riaditeľka bilingválneho Evanjelického gymnázia v Tisovci so zameraním na anglický jazyk Helena Pašiaková. Pridáva sa aj riaditeľ Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch Vasil Dorovský, podľa ktorého by sa však mali zohľadňovať aj výsledky škôl, nielen ich typ. „Stačí si pozrieť výsledky maturít a hneď sa ukážu rozdiely aj medzi bilingválnymi gymnáziami,“ upozorňuje.
S väčším príspevkom pre bilingválne školy súhlasí aj riaditeľka Ivana Antoniová z Gymnázia M. R. Štefánika v Košiciach, na druhej strane sa jej však nepozdáva zníženie normatívu pre osemročné gymnáziá. „Považujem ich za kvalitný a dobrý spôsob výučby, no toto opatrenie by pre ne mohlo spôsobiť existenčné problémy,“ povedala Antoniová. Ich škola poskytuje oba typy výučby.
S lepším financovaním bilingválnych gymnázií nemá problém ani Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií. Jej prezident Pavel Sadloň však dodáva, že tento model financovania ešte nie je celkom dotiahnutý do konca. „Myšlienka väčšej podpory bilingválnych gymnázií znie na prvé počutie dobre. Ale aj tak dúfam, že skôr, ako začnú takto prispievať na tento typ gymnázií, sa pozrú aj na kvalitu škôl. Tá by mala byť tiež základom pri rozhodovaní sa o systéme podpory škôl pri snahe dosiahnuť ich väčšiu kvalitu.“
Čaplovič nedávno znížil normatívy pre osemročné gymnáziá. Od januára dostávajú na žiakov prvých štyroch ročníkov nižšie príspevky ako vo vyšších ročníkov, keďže podľa ministerstva ide v týchto rokoch o rovnocennú výučbu ako na základnej škole. Školy už avizovali, že to pre ne bude znamenať väčšie šetrenie nielen na bežných výdavkoch, ale aj platoch učiteľov. Odborníčka na školstvo z portálu o reforme vzdelávania noveskolstvo.sk Zuzana Zimenová hodnotí zmeny zatiaľ ako málo čitateľné a nesystémové. „Nedá sa identifikovať, ale len odhadovať, aké sú podľa ministra školstva priority vo vzdelávaní. Nič z toho totiž nie je jasne pomenované v nejakej stratégii, ktorú by vopred predložil,“ hovorí.
Predstaviť si nevie ani väčšiu finančnú podporu škôl s rozšírenou výučbou prírodovedných či technických predmetov. „Normatív slúži na pokrytie platov učiteľov, prevádzkové náklady školy a na kapitálové náklady školy a nedá sa použiť ako nástroj na niečo také. Alebo to znamená, že takéto školy, budú mať učiteľov slabšie zaplatených alebo budú platiť menej elektriny?“ pýta sa Zimenová.
Minister však tvrdí, že na to, aby mohol niektoré školy štát podporovať viac, zavedie úplne nový spôsob ich financovania. Peniaze pôjdu do škôl nielen podľa počtu žiakov, ako je to dnes, ale aj podľa kvality škôl a ich zamerania.
Na Slovensku je v súčasnosti 47 bilingválnych gymnázií, pričom väčšina z nich je päťročná. Na základe toho sa na ne môžu hlásiť žiaci nielen po skončení deviatej triedy, ale už po ôsmom ročníku. Ovládanie jazyka pri nástupe pritom nie je nevyhnutnosťou, keďže v prvom roku prebieha intenzívna výučba samotnej reči. Až následne sa prechádza k vyučovaniu ďalších predmetov v ňom.