Niektoré tak už robia, iné voľné priestory škôl dávajú do prenájmu súkromníkom, pretože zriadenie škôlky je pre ne drahé. Ak sa však zavedie povinná predškolská výchova detí od piateho roku, nedostatok miest v škôlkach bude obce nútiť k tomu, aby sa viac obzerali po voľných priestoroch v základných školách.
Dve nové triedy pre škôlkarov v priestoroch základnej školy vytvorili vlani napríklad v bratislavskej Petržalke. „Presťahovali sme tam predškolákov z materskej školy na tej istej ulici a do materskej školy sme prijali 46 nových detí. Funguje to,“ uviedla Katarína Macenková z kancelárie starostu mestskej časti. Ako dodala, nešlo o racionalizáciu siete, ale o „rozšírenie kapacity pre potrebu umiestniť viac detí do materskej školy a zároveň sme využili voľné priestory v základnej škole“.
Starostka bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice však upozorňuje, že úprava priestorov základnej školy pre materskú školu je finančne náročná, najmä v Bratislavskom kraji, kde nemali možnosť využívať eurofondy. „Priestory pre deti v predškolskom zariadení si vyžadujú splnenie náročných hygienických noriem, deti majú mať popoludňajší spánok,“ hovorí starostka Alžbeta Ožvaldová. Pre školu je jednoduchšie časť nevyužitých priestorov dať do prenájmu, v Podunajských Biskupiciach ich prenajali súkromným stredným školám.
Podľa Zuzany Zimenovej z portálu noveskolstvo.sk je spájanie škôl výhodný model. „Vo svojej podstate je to prospešné pre obe strany. Budova sa využíva a deti z materských škôl majú plynulejší prechod do prvých ročníkov,“ hovorí Zimenová.
Tlak na samosprávy, aby využívali priestory základných škôl aj pre predškolákov, bude podľa nej stúpať, najmä ak sa uzákoní povinná predškolská výchova pre deti od päť rokov. „Aj kvôli populačnej krivke možno očakávať, že sa bude zvyšovať potreba umiestniť deti v predškolských zariadeniach. A upraviť priestory budovy základnej školy môže vyjsť lacnejšie, ako stavať novú,“ dodáva.
Spojená materská a základná škola však nemusí vždy znamenať veľké úspory, najmä ak sídlia na rôznych miestach. Ak vznikne spojená škola bez sťahovania, ktorá sa len premenuje, ušetrí sa väčšinou len plat jedného riaditeľa.
Spojená materská a základná škola v Nitrianskom Pravne má priestory na jednom mieste, ale v rôznych pavilónoch. „V rámci školy je aj základná umelecká škola, ale funguje to. Ak sú šikovní ľudia, zástupcovia riaditeľa, tak sa to dá zvládnuť. Riaditeľ totiž nemôže obsiahnuť všetko. Ale u nás to funguje,“ hovorí riaditeľ školy Stanislav Holec. Výhodou školy je podľa neho hlavne to, že zariadenia sú dobre prepojené. „Predškoláci vidia, kde sa budú učiť, žiaci chodia aj do základnej umeleckej školy, robia sa spoločné podujatia a vystúpenia,“ dodáva. Ďalšie spájanie napríklad so strednou školou by však už bolo podľa neho komplikované. Podľa ministra školstva môže byť spojená materská, základná a stredná škola dobrým modelom.
„Veľmi budem podporovať spájanie materských škôl so základnými školami. Dokonca si myslím, že spojená materská, základná a stredná škola je jedným z dobrých modelov, ale, samozrejme, musí to byť cítiť na kvalite,“ povedal minister Dušan Čaplovič.
Zimenová si myslí, že pre vzdelávanie je dôležitý výchovno-vzdelávací program, nie školská budova. „V tomto zmysle je jedno, koľko vzdelávacích programov sa v akej budove bude ponúkať. Už dnes nie je problém aj v budove gymnázia ponúkať predmety pre stredné odborné vzdelávanie,“ dodáva.
Záujem o umiestnenie detí do materských škôl je stále väčší ako ponuka. Materské školy vopred rodičov upozorňujú na kritériá na prednostné prijatie dieťaťa. Prednosť majú deti, ktoré dovŕšili päť rokov, deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a deti, ktorých rodičia majú trvalé bydlisko v danej lokalite. Mnohí rodičia, ktorých dieťa sa do škôlky nedostane, sú potom odkázaní na drahšie súkromné škôlky.