To, či naozaj pôjdu na stavby materských škôl, výchovu v osadách alebo väčší počet asistentov, ako to navrhuje rómska reforma, nie je isté. Splnomocnenec pre rómsku komunitu Peter Pollák, ktorý stojí za reformou, nemusí mať na použitie eurofondov dosah.
Podľa predbežného návrhu sa eurofondy pre Rómov opäť rozčlenia pod viaceré ministerstvá, čím sa skomplikuje kontrola skutočných výsledkov týchto projektov. Skúsenosti z minulosti totiž ukazujú, že peniaze z únie boli využité inde, len nie pre rómsku komunitu. Podľa štúdie Rozvojového programu OSN (UNDP) väčšina financií aj z terajších 200 miliónov eur pre rómske osady skončila vo väčších obciach a mestách, nie v menších obciach s rómskym obyvateľstvom.
Peniaze určené pre osady sa využívali na opravu chodníkov a námestí či zdravotníckych zariadení s odôvodnením, že tam chodia aj Rómovia, kým napríklad zdravotných asistentov, ktorí pracujú v osadách, nie je z čoho zaplatiť. „To sú presne situácie, ktorým chceme zabrániť,“ verí si splnomocnenec Pollák. Dodáva, že fondy sa teraz podarí nastaviť tak, aby peniaze išli naozaj na prácu s ľuďmi a deťmi vyrastajúcimi v osadách. „Čím konkrétnejší budeme, tým väčší predpoklad, že naozaj budú použité na to, čo majú,“ hovorí.
Hlavným riadiacim orgánom programu Ľudské zdroje, pod ktorý by mali patriť aj peniaze pre osady, by malo byť ministerstvo práce. Otázky Pravdy, ako peniaze rozdelí, považuje tlačový odbor rezortu za „predčasné“. Nejasnú odpoveď poslal aj na otázku, ako bude zabezpečená kontrola, že peniaze pôjdu skutočne do osád. Tlačový odbor sa odvoláva len na administratívne nariadenia Bruselu.
Bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity aj na základe vlastných skúseností upozorňuje, že ak Pollák nebude mať vplyv na vyhlasovanie výziev, hrozí, že peniaze opäť nebudú využité tam, kde by mali. „Otázka je, či splnomocnenec, ktorého záujmom má byť riešenie rómskej problematiky, bude mať priamy vplyv na obsah a štruktúru výziev. Od toho, akú bude mať pozíciu, bude závisieť aj to, či bude môcť zasahovať do využívania financií. A to je podľa mňa z terajšieho návrhu nejasné,“ hovorí Klára Orgovánová. Návrh štruktúry operačných programov, ktorý je v pripomienkovom konaní, postavenie úradu splnomocnenca nikde nespomína.
Pollák chce využiť eurofondy na stavby materských škôl či na financovanie bývania, ktoré si postavia Rómovia svojpomocne. „Trafili by sme dve muchy jednou ranou,“ dodáva. Ďalšie peniaze by mali ísť do vzdelávania, celodenného i učňovského, prácu asistentov, na komunitné centrá. O tom, či 300 miliónov eur bude na tieto investície stačiť, nechce špekulovať. „Nehovorím o tom, koľko peňazí na reformu treba. Ale čím viac bude z externých zdrojov, tým menej bude treba zo štátneho rozpočtu. Lebo ak chceme niečo v tejto oblasti urobiť, peniaze treba niekde nájsť,“ dodáva.