Neetických pracovných agentúr by malo ubudnúť

Okrem toho agentúry s nimi už nebudú môcť neobmedzene predlžovať zmluvy. Tieto novinky presadila do novely zákona o službách exministerka práce Viera Tomanová (Smer) a platiť by mali od mája. Ich výsledkom bude vyčistenie trhu od agentúr, ktoré sa správajú neeticky.

Tomanovej návrh s prísnymi opatreniami pre agentúry bol čiastočne reakciou na vyhlásenie odborového zväzu KOVO, že v Európskej komisii napadne Slovensko za to, že v národnej legislatíve neuplatňuje európsku smernicu o agentúrnej práci. Po jeho prijatí parlamentom „kováci“ už sťažnosť poslať nemienia. „Aj keď presadené opatrenia stále nepovažujeme za dostatočné, určite sú krokom vpred,“ hodnotí zmeny šéf odborárov z KOVO Emil Machyna.

Oslovení zástupcovia agentúr nemajú na zmeny jednotný názor. „Ide o legislatívny a právny nezmysel, v ktorom je množstvo chýb a nedotiahnutých, nejasných či nelogických ustanovení. Nevieme si predstaviť jeho reálne uplatnenie v praxi,“ tvrdí čestný prezident Asociácie personálnych agentúr a riaditeľ agentúry McROY Slovakia Luboš Sirota.

Podľa šéfky personálnej agentúry Adecco Bruny Beaty Jakub sa seriózne agentúry nemajú čoho obávať. „Dnes pri dočasnom zamestnávaní množstvo firiem obchádza zákon. Je to nespravodlivé najmä voči agentúrnym zamestnancom, ktorí nepracujú za rovnakých podmienok ako kmeňoví zamestnanci, ale aj voči agentúram, ktoré zákon dodržiavajú. Výsledkom je, že z približne 30-tisíc dočasne pridelených zamestnancov na Slovensku sú asi dve tretiny zamestnané načierno,“ pripomína Jakub.

Táto novelizácia podľa Beaty Jakub nie je o tom, aby uchádzačom uľahčila prístup k práci. "Cieľom je vyčistiť trh od nelicencovaných agentúr a zlepšiť ochranu dočasne pridelených zamestnancov,“ dodala.

Po dvoch rokoch riadna zmluva zamestnanca

Prvá zmena obmedzuje reťazenie zmlúv. Agentúry budú smieť predĺžiť zmluvu o dočasnom pridelení zamestnanca do jednej firmy najviac päťkrát za 24 mesiacov. Ak bude zamestnanec vo firme pôsobiť dlhšie ako dva roky, získa nárok na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Podľa Sirotu však novela nestanovuje, kto má sledovať, koľkokrát bol zamestnanec tej istej firme pridelený. „Ak v nej bol zamestnaný cez rôzne agentúry, jeho aktuálny zamestnávateľ agentúra to ani nemá ako zistiť,“ uvádza. Machyna v tom nevidí problém. „Veľa ľudí dnes cez agentúry pracuje v tej istej firme v kuse aj päť rokov. Najmenej o 40 percent z nich zamestnávateľ nebude chcieť prísť, veď by musel zaškoliť iných a narástli by mu náklady,“ tvrdí odborár.

Novela rozšírila okruh subjektov, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti či zrušenie licencie agentúry, ak nedodržiava zákon. Agentúrni zamestnanci väčšinou vlastné odbory nemajú, preto doteraz mohol takýto podnet podať len nespokojný jednotlivec. Musel si naštudovať zákony, zohnať právnikov, spracovať návrh a podobne. „Takže to väčšinou radšej vzdal,“ konštatuje Machyna.

Od mája sa bude môcť nespokojný zamestnanec obrátiť na odborovú organizáciu, zamestnaneckú radu či dôverníka pôsobiaceho priamo vo firme, do ktorej ho agentúra dosadila.

Šéf agentúry už len s vysokou školou

Ďalšia zmena sa týka spresnenia pojmov „dočasné pridelenie“ a „dočasné vyslanie“ agentúrneho zamestnanca. „Je totiž rozdiel, či agentúra zamestnávateľovi poskytne pracovníkov alebo službu. Teda či napríklad majiteľ pekárne prijme do svojej prevádzky chlapov z agentúry na pečenie rožkov, alebo mu agentúra rožky upečie a dodá sama. V prvom prípade musí agentúrny zamestnanec dostať v zmysle Zákonníka práce mzdu rovnakú, ako riadny zamestnanec pekárne. V druhom mu však agentúra môže dať hoci len polovicu,“ vysvetľuje odborár. Novela má však obe kategórie zrovnoprávniť a zabrániť tak diskriminácii niektorých pracovníkov „na lízing“.

Prísne pravidlá čakajú aj tých, ktorí vedú agentúru alebo ju zastupujú. Po novom budú musieť mať vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti odporúča hodnotiť prínos Tomanovej návrhu s určitým časovým odstupom. Nevylučuje, že agentúry si nájdu iné spôsoby, ako obísť pravidlá. „Isté je, že množstvo agentúr na Slovensku podniká nekalo. Isté je aj to, že agentúrny zamestnanec si zaslúži rovnaké podmienky ako kmeňový. Ak sa ukáže ako dobrý pracovník, mal by za to časom získať výhody,“ uvažuje.

Za nezmyselnú Páleník považuje požiadavku vysokej školy u šéfa agentúry. „Je to len ďalší príklad fetišizácie formálneho vzdelávania. Prečo sa radšej neuzákoní, že ten, kto si chce založiť pracovnú agentúru, musí preukázať dôslednú znalosť Zákonníka práce či schopnosť podnikať a pracovať s ľuďmi?“ pýta sa.