Rušenie titulov, zmena platov, Čaplovič chce všetko inak

Zvyšovanie platov učiteľov, nové financovanie, ktoré môže viesť k zániku niektorých škôl vrátane vysokých, zrušenie titulov profesor a docent, ale aj zmena obsahu výučby na základných a stredných školách.

Dušan Čaplovič
Minister školstva Dušan Čaplovič
Autor:

Rozsiahla správa o stave školstva a jeho ďalšom rozvoji, ktorú má denník Pravda k dispozícii, navrhuje zmeny na všetkých úrovniach školstva – od materských až po vysoké. Správu vypracoval na žiadosť parlamentu minister školstva Dušan Čaplovič.

Navrhované opatrenia sa majú týkať obdobia do roku 2020. Minister chce touto správou „získať pre vecnú diskusiu a navrhované systémové kroky podporu širšieho politického spektra“. Opozícia však jeho postup už kritizovala, keďže dokument doručil šéfovi parlamentu ešte skôr, ako o ňom rokovala vláda. K správe, ktorú denník Pravda získal, zatiaľ nemajú prístup ani poslanci školského výboru parlamentu.

Najväčšie nezhody a diskusie zrejme vyvolá nápad zrušiť alebo zlúčiť také vysoké školy, ktoré sa geograficky nachádzajú blízko pri sebe a majú podobné zameranie. Ako príklad správa udáva dve univerzity v Trnave. „Oprávnená je otázka efektívnosti existencie samostatných vysokých škôl s rovnakými alebo podobnými profilmi s geograficky blízkou lokalizáciou,“ píše sa v dokumente. Podľa plánov by tak v budúcnosti štát mohol dotlačiť na takéto školy, aby sa zlúčili alebo aby niektorá z nich zanikla. Tie, ktoré by prežili, by zasa mali zvýšiť svoju kapacitu.

„Je to veľmi citlivá téma a dá sa očakávať, že vyvolá nielen boje medzi školami, ale aj množstvo emócií,“ komentuje zámer prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár. Podľa neho diskusie vyvolá aj ďalší návrh dotovať viac školy s prírodovedným zameraním a takisto regulovať počet študentov štátom. „Trochu sa obávam nejakej regulácie systémom určovania počtu prijímaných študentov, lebo to sú zásadné rozhodnutia, ktoré pri zlom nastavení môžu mať aj fatálne dôsledky. Určovať potreby štátu s horizontom 5 až 10 rokov je náročné,“ dodal rektor.

Podľa predstavy ministerstva by sa vedeckopedagogické tituly profesor a docent mali úplne zrušiť a namiesto nich by na univerzitách zostali ponechané len príslušné funkčné miesta. Aby ich niekto zastával, musel by splniť stanovené podmienky. Keďže však funkciu profesorov v súčasnosti garantuje ústava a vymenúva ich prezident, Čaplovič by ju na presadenie tejto zmeny potreboval meniť. Vozár očakáva k tomuto návrhu rozsiahlu diskusiu medzi pedagógmi. Zmeny, ktoré navrhuje minister, však zodpovedajú podľa neho trendu moderného školstva v západných krajinách.

Vysokoškolskí pedagógovia by mali mať podľa správy vyššie platy, ak sa zmení systém ich odmeňovania tak, že namiesto tarifných tabuliek bude výšku mzdy určovať každá škola sama. Tá by potom mala zohľadniť najmä kvalitu zamestnanca aj dĺžku jeho praxe.

Viac detí v triede

V oblasti regionálneho školstva – teda materských, základných a stredných škôl – má minister pre učiteľov dobré aj zlé správy. Na jednej strane navrhuje ešte väčšie zvýšenie priemerných platov učiteľov, ako žiadali odborári počas vlaňajšieho štrajku, na druhej strane pri navrhovanej zmene systému financovania škôl možno očakávať aj postupné znižovanie počtu škôl, a teda aj učiteľov.

Školy by už nemali dostávať peniaze len podľa počtu žiakov, ale zvýšiť sa má aj počet žiakov v triedach. Ušetrené peniaze sa majú využiť „radšej na menší počet lepšie zaplatených učiteľov ako na veľký počet priemerne zaplatených učiteľov“. Pri klesajúcom počte žiakov to môže znamenať aj prepúšťanie učiteľov. Pripúšťa to aj podpredseda školských odborov Martin Maták. „Dá sa to však robiť aj menej bolestivým spôsobom. Napríklad riaditeľ školy, ak je dobrý manažér a vie, že budú prichádzať populačne slabšie ročníky detí, pri odchode učiteľa do dôchodku nebude prijímať na jeho miesto hneď ďalšieho,“ hovorí.

Pri znižovaní počtu škôl by obce uvoľnené budovy tiež nemali hneď predávať, ale skôr dávať do prenájmu tak, aby sa mohli opäť využiť v čase, keď do škôl nastúpi viac detí. „Aby sa nestalo to, čo pred 15 rokmi, keď obce popredávali budovy materských škôl a jaslí a teraz by ich potrebovali,“ dodáva Maták, ktorý zastupuje školské odbory aj v Rade pre systémové zmeny v školstve.

Odborári sú spokojní s návrhom k platom

Podpredseda školských odborov Maták víta návrh na postupné zvyšovanie platov. Nástupné platy učiteľov by sa mali vyrovnať priemeru nástupných platov iných absolventov vysokých škôl v ostatných odvetviach, čo je od 700 do 900 eur. Postupne počas siedmich rokov by sa mali zvyšovať priemerné platy učiteľov najmenej na 75 % priemerného platu v ostatných povolaniach, kde sa vyžaduje vysoká škola. Odborári odhadujú, že by to mohlo byť 1 300 až 1 400 eur. „Teraz je to 45 % a Slovensko je v rámci štatistík OECD posledné. Aj v Čechách, kde sú druhí od konca, majú učitelia v priemere 54 % priemerného platu v ostatných povolaniach. Ak by to prešlo a návrh by schválila vláda, bolo by to výborné,“ hovorí Maták.

Otázne však je, či taký návrh bude schválený a s postupným zvyšovaním platov sa začne už pri príprave štátneho rozpočtu na budúci rok.

Platy učiteľov sa majú zvyšovať hlavne v snahe pritiahnuť do škôl kvalitných pedagógov. Upraviť sa má preto aj štúdium učiteľských smerov vrátane prijímačiek na toto štúdium.

Správa na viacerých miestach upozorňuje predovšetkým na potrebu väčších investícií do školstva. „Bez zvýšenia objemu financií do školstva je jeho ďalší rozvoj prakticky nemožný,“ uvádza sa v nej. Čaplovič navrhuje, aby sa najbližších sedem rokov každoročne zvyšovali peniaze do základného a stredného školstva o 0,2 % HDP a do vysokého školstva o 0,1 % HDP.

Vybraté zmeny vo vysokom školstve

  • školy by mali zvýšiť svoje kapacity, no na druhej strane by sa mala optimalizovať ich sieť
  • štát by mal v odôvodnených prípadoch regulovať počet študentov, na ktorých poskytne dotáciu
  • vedeckopedagogické tituly profesor a docent sa majú zrušiť a mali by byť ponechané len ako príslušné funkčné miesta
  • platy vysokoškolských pedagógov by sa mali zvýšiť. Tarifný plat ako základ ich platu by už nemal byť určený centrálnymi tabuľkami a dĺžkou praxe. Jednotlivé školy by mali používať vlastný systém odmeňovania
  • externé štúdium by sa postupne malo zmeniť na tzv. part time study, ako to je bežné aj v iných rozvinutých krajinách. Toto štúdium by malo trvať dlhšie a absolventi by mali spĺňať tie isté kritériá ako absolvent denného (full-time) štúdia. Účinnosť by mal zaviesť nový zákon o vysokých školách v roku 2015
  • školám by malo byť umožnené poskytovanie denného doktorandského štúdia aj bez povinnosti poskytovať doktorandovi štipendium
  • ministerstvo chce od roku 2014 priamo podporovať vysokoškolské vzdelávanie najmä v oblasti prírodných a technických vied cez motivačné štipendiá
  • do roku 2020 by sa mal medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do vysokého školstva priemerne o 0,1% HDP

Vybraté zmeny v regionálnom školstve

  • nástupný plat učiteľa by mal mať priemernú výšku začínajúcich vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v iných povolaniach, priemerný plat učiteľov by mal postupne dosiahnuť najmenej 75 % priemerného platu ostatných povolaní, kde je potrebné VŠ vzdelanie
  • zvážiť sa má legislatívna úprava, podľa ktorej by deti chodili do spádovej školy určenej obcou, kde má rodič trvalý pobyt
  • výučba slovenčiny na základných školách sa nemá sústrediť na znalosti gramatiky a literatúry, ale na pochopenie písaného textu, tabuľky alebo grafu, ich spracovanie a využitie v reálnych situáciách
  • matematika má byť kľúčový predmet na 2. stupni základných škôl a na stredných školách, zaviesť sa má vzdelávanie v oblasti podnikania a finančnej gramotnosti
  • povinný druhý cudzí jazyk má byť len vo vybraných študijných odboroch, resp. školách, v ostatných prípadoch má byť druhý cudzí jazyk len voliteľný
  • z gymnázií majú mať vyššiu podporu bilingválne a gymnáziá s matematickým a prírodovedným zameraním
  • majú sa vytvoriť podmienky na bezplatné materské školy od 4. roku veku dieťaťa
  • počet detí na učiteľa v materskej škole sa má postupne zvyšovať zo súčasných 12,5 na 14,4 detí na učiteľa
  • do roku 2020 medziročne zvyšovať objem výdavkov priemerne orientačne o 0,2 % HDP
PIANO

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Vízia. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

antibiotiká, lieky, ruka, rukavica, choroba, liečenie, liečba, pacient, lekár, vedec,

Slovensko rokuje s Kubou o deblokácii dlhu dovozom lieku

28.05.2016 11:08

Pacienti na Slovensku, ktorých trápi tzv. diabetická noha, budú mať možno v budúcnosti k dispozícii na liečbu aj kubánsky liek.

voľby 2016, Volebná noc v centrále strany, Sieť, Martin Fedor

Fedor kritizoval spochybňovanie Lajčákovej kandidatúry opozíciou

28.05.2016 08:56

Martinovi Fedorovi (Sieť) sa nepáčia výroky opozičných politikov, ktorý nomináciu Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN spochybnili.

MDD, deň detí, medzinárodný deň detí,

Svoj deň si môžu deti užiť už počas víkendu

28.05.2016 08:00

Víkend vo viacerých regiónoch bude patriť deťom. Mestá a rôzne organizácie im v predstihu pripravili program pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.

Sýria, vojna, konflikt

Turci hlásia viac ako stovku zabitých bojovníkov IS

28.05.2016 11:22

Letecké údery koalície pod vedením USA a paľba tureckého delostrelectva proti pozíciám IS v Sýrii údajne zabili 104 bojovníkov tejto radikálnej organizácie.

antibiotiká, lieky, ruka, rukavica, choroba, liečenie, liečba, pacient, lekár, vedec,

Slovensko rokuje s Kubou o deblokácii dlhu dovozom lieku

28.05.2016 11:08

Pacienti na Slovensku, ktorých trápi tzv. diabetická noha, budú mať možno v budúcnosti k dispozícii na liečbu aj kubánsky liek.

FFrancúzsko, štrajk,

Postihnú francúzske štrajky aj futbalových fanúšikov?

28.05.2016 11:00

Státisíce fanúšikov, ktorí si prídu vychutnať futbalový šampionát, by sa mohli ocitnúť v krajine zasiahnutej vlnou štrajkov proti reforme zákonníka práce.

Japonsko, Obama, Šinzo Abe

Hirošima odpustila Obamovi, že ju neodprosil

28.05.2016 10:00

Spory, či sa má ospravedlniť, alebo nemá, utíchli. Barack Obama ako prvý úradujúci šéf Bieleho domu do Hirošimy prišiel a obetiam atómovej bomby vzdal hold.