Projekt výstavby hrádzok, ktorý na ochranu pred vodou rozbehla vláda Ivety Radičovej, sa neosvedčil a predčasne skončil. Nové, „komplexnejšie a efektívnejšie“ riešenia, ktoré sľubujú terajší zástupcovia ministerstva životného prostredia a vodohospodárskych podnikov, sa ešte len pripravujú.
„Program hrádzok bol výsledkom politického rozhodnutia, v ktorom sa z celého systému protipovodňových opatrení umelo vytrhol iba jediný princíp. Súčasná vláda ho nezrušila, s koncom minulého volebného obdobia zanikol sám,“ uviedol hovorca envirorezortu Maroš Stano.
Slovenský vodohospodársky podnik, ktorému sa vrátili kompetencie súvisiace so správou vodných tokov na celom území štátu, sa teraz problém so živlom chystá riešiť komplexne. „Kladieme dôraz na všetky druhy ochrany, od hradenia bystrín a budovania poldrov cez rozširovanie mokradí, odstraňovanie nánosov, výstavbu viacúčelových nádrží na zachytenie vody až po ochranné hrádze, hate, čerpacie stanice,“ vymenúva hovorca Ľuboš Krno.
Vodohospodári znovu nadviažu na celoštátny Program protipovodňovej ochrany schválený ešte v roku 2000, v rámci ktorého sa napríklad v roku 2010 dokončila komplexná protipovodňová ochrana Bratislavy za 32 miliónov eur. Na malé hrádzky z dreva, hliny či kameňa, ktoré boli podľa viacerých odborníkov postavené neodborne a prakticky načierno a dnes sú už sčasti zničené, sa minulo 42 miliónov.
„Treba si uvedomiť, že na Slovensku je 559 geografických oblastí potenciálne ohrozených veľkou vodou. Problém preto nemožno vyriešiť naraz,“ zdôrazňuje Krno. V spolupráci so Združením miest a obcí už vodohospodári vytypovali 100 najkritickejších úsekov na tokoch v katastroch obcí a miest. Medzi rizikové patria najmä horné toky Myjavy a Laborca, ďalej povodia Tople, Ondavy, Popradu či Cirochy, no hrozbu predstavujú aj povodia Kysuce, Oravy, Slatiny, Rimavy, Nitry, prítoky Ipľa, Hrona, stredný tok Váhu či niektoré malokarpatské toky.
Len v tomto roku by sa podľa Krna na údržbu a úpravy vodných tokov malo použiť 32,8 milióna eur. Za ďalších takmer 39 miliónov sa začnú stavať nové vodohospodárske objekty.
Vodohospodársky podnik komunikuje so starostami obcí, ktoré momentálne ohrozujú lokálne povodne. Tvrdí, že spolu s nimi bude realizovať jednoduché preventívne opatrenia ako rozšírenie, prehĺbenie či vyčistenie korýt miestnych tokov. Pomoc prisľúbil aj sociálny rezort, ktorý prostredníctvom úradov práce hľadá vhodných nezamestnaných na tieto činnosti. Môžu zarobiť aj 526 eur na mesiac, najviac si ich žiadajú v okresoch Levice, Nové Zámky či Prievidza.
Vo viacerých obciach, najmä na východe Slovenska, bežia v súčasnosti verejné súťaže na protipovodňové programy. Je medzi nimi aj obec Kľušov v okrese Bardejov. „Naším cieľom je nanovo spevniť brehy Kľušovského potoka, nijaké hrádzky však nechceme,“ hovorí starosta obce Jozef Valko. Potok, ktorý podľa neho bežne možno preskočiť, v čase povodní neraz stúpne aj na dva metre. „V súčasnosti vyliatiu vody bránia prefabrikované a betónom spevnené panely, no tieto zábrany majú už asi 40 rokov a žiadajú si rekonštrukciu,“ opisuje Valko. Na obnovu chcú dať vyše štyroch miliónov eur, prevažne z európskych zdrojov.
Slovenský hydrometeorologický ústav zase plánuje dotvoriť varovný a predpovedný systém, ktorý by mal v predstihu upozorňovať na prívalové vlny. V prevádzke by mohol byť zhruba v roku 2015, no treba preň zohnať ešte asi 20 miliónov eur, najskôr z európskych peňazí.