Lekári tlačia na ministerstvo zdravotníctva, aby zoznamy výkonov dalo do zákona. Tvrdia, že časť z nich už na ministerstvo doniesli, len ich treba dopracovať. Návody by chránili pacientov, ale aj lekárov. V prípade poškodenia zdravia pacienta by sa lekári mohli obhajovať tým, že urobili všetky vyšetrenia, ktoré určoval zákon.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár vysvetľuje, že dnes nie sú dané žiadne štandardné postupy pri niektorých diagnózach tak ako v iných krajinách. „Na Slovensku to chýba, môže sa stať, že lekár od niektorého vyšetrenia upustí, pretože usúdi, že už nie je potrebné. V prípade, že pochybí, potom jeho postup posudzuje niekoľko odborníkov a tí majú iný názor. Jasné pravidlá nie sú,“ tvrdí Kollár. V medicíne je podľa neho vždy niekoľko postupov a je na lekárovi, ako sa v danej chvíli rozhodne. Lekár podľa neho nevie presne, aké minimum musí pri tej-ktorej diagnóze vykonať a dozvie sa to až z vyjadrení odborníka v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo od znalca na súde. „Neexistuje zoznam výkonov a znalecké posudky sa opierajú o vedomosti a skúsenosti znalca a o ním preferovanú odbornú literatúru,“ dodáva Kollár.
Kollár pritom poukazuje na nedávne prípady, keď za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti úrady aj súdy udelili vysoké tresty aj peňažné pokuty. Napríklad v marci tohto roka Okresný súd v Trenčíne uložil lekárke dvaapolročný trest odňatia slobody, v októbri minulého roka zas Okresný súd v Nitre rozhodol o odškodnení 600-tisíc eur, ktoré musí nitrianska nemocnica zaplatiť poškodenému pacientovi. „Slovenská komora vníma tieto skutočnosti veľmi negatívne, pretože v budúcnosti môžu viesť k odmietaniu vykonávať zdravotnícke povolania v podmienkach, keď hrozí lekárom správny alebo dokonca trestný postih,“ tvrdí Kollár. Tieto fakty tiež podľa neho dokumentujú, že sa postihy lekárov sprísňujú.
„Lekár musí mať zodpovednosť za svoju prácu, ale ide o to, aby miera zodpovednosti bola nastavená správne,“ vysvetľuje Zuzana Teremová, členka rady lekárskej komory, ktorá súhlasí, aby zoznamy výkonov určoval zákon.
Ministerstvo zdravotníctva však neplánuje vypracovať zoznamy minimálnych výkonov. „V súčasnosti pre nás aj naďalej ostáva prioritou stabilizácia nemocníc,“ uvádza hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková.
Samotní lekári majú na manuály rôzne názory. Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Ladislava Pásztora by mali byť určené pravidlá alebo odporúčané postupy, ale nakoniec je to aj tak na zodpovednosti lekára, ako sa rozhodne. „Určite sa dajú urobiť základné protokoly. Napríklad, ak si niekto udrie hlavu, treba mu vždy urobiť CT vyšetrenie?“ pýta sa Pázstor. Tieto postupy podľa neho nie je jednoduché pripraviť, treba tiež vypočítať, čo budú stáť a či ich bude možné aj zaplatiť.
Detský chirurg Jozef Babala nevie posúdiť, či sú manuály v legislatíve potrebné, pretože pacient a jeho problém sa nedajú vtesnať do nejakého postupu alebo formy. „Každý pacient je iný a už len tým, že lekár získa špecializáciu, môže robiť samostatne, zodpovednosť je vždy na samotnom lekárovi,“ tvrdí Babala. Každé vyšetrenie či operácia majú podľa neho svoje kroky, podľa ktorých lekár postupuje.
Urológ Ivan Kubiš hovorí, že je ťažké určiť nejaké postupy pri vyšetrovaní, pretože diagnóz je veľmi veľa a navzájom sa kombinujú. „Ak získa lekár atestáciu z nejaké oboru, absolvuje špecializačné školenie, tak ho to oprávňuje aj na vykonávanie praxe v danom obore a je tým aj zodpovedný za rozhodnutia, ktoré urobí a zvolí pri vyšetrovaní,“ dodáva Kubiš.
Podľa Vladimíra Halásza z občianskeho združenia Slovenský pacient sa medicína stále vyvíja, objavujú sa nové liečebné postupy. „Dostanú sa tieto zmeny potom aj do zoznamov, kto ich bude aktualizovať a ako rýchlo ich dokážu zmeniť? Tiež zostáva otázkou, ako bude chránený pacient a či pacientovi pomôžu,“ poukazuje na otvorené problémy v prípade zoznamov Halász.