Foto: Boris Macko
Niektoré samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, síce zvyšovali základné platy, nepedagogickým zamestnancom však vzali osobné príplatky. Tí dnes môžu mať nižšiu výplatu ako pred štrajkom. Minister financií mestám pohrozil, že ak príplatky nevrátia, ďalšie peniaze už uvoľniť nemusí.
„Tým, že niektorí prišli o osobné ohodnotenie, nielenže sa im plat nezvýšil, ale ešte sa im o nejaké percento aj znížil,“ uviedol minister školstva Dušan Čaplovič. Podľa neho sa tak stalo napríklad v školách v Bánovciach nad Bebravou či Piešťanoch. „Ak sa tieto nedostatky neodstránia, musíme aj vyvodiť zásadné opatrenia,“ dodal. V najbližšom období by preto chcel iniciovať stretnutie s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ako situáciu riešiť.
Odoberanie osobných príplatkov sa týka nepedagogických zamestnancov, najmä kuchárok, školníkov či upratovačiek, ale aj učiteľov v materských či základných umeleckých školách. Tí totiž na rozdiel od učiteľov nemajú zvýšenie platov prenesené do taríf. Rezort financií pre nich na tento rok vyčlenil 18,4 milióna eur, ktoré posiela samosprávam štvrťročne. Zatiaľ odišiel prvý balík vo výške 4,6 milióna eur.
„To, že sme išli na štvrťročnú bázu, je práve preto, aby sme to celé vyhodnotili a po troch mesiacoch sa budeme so ZMOS o tom rozprávať. Ja by som nerád uplatňoval princíp kolektívnej viny, ale vláda sa môže rozhodnúť, že zmení svoje rozhodnutie,“ varuje šéf rezortu financií Peter Kažimír. Ako dodáva, samosprávy na tieto prostriedky nemajú zákonný nárok a je na dobrej vôli ministerstva, či im ich pošle. „Tieto výdavky sme naozaj museli vysekať z iných kapitol. Považujem za veľké svinstvo, ak niekto berie ľuďom peniaze od štátu a používa ich inde, pretože to sú peniaze nás všetkých,“ doplnil Kažimír.
Predseda ZMOS Jozef Dvonč tvrdí, že o odoberaní osobných príplatkov dosiaľ nevedel. „Budeme to musieť nejakým spôsobom vykryť a musíme rokovať s ministerstvom financií. Predpokladám však, že urobíme kontrolu a zrealizujú sa aj ďalšie tri platby,“ reagoval.
„Peniaze na vyššie platy boli formou verejného prísľubu, ktorý by mal byť dodržaný. V kompetencii každého mesta a každého zriaďovateľa je aj to, ako postupuje pri odmeňovaní, no je to aj otázka komunikácie medzi samosprávami a vedúcimi škôl,“ povedal Milan Galanda, riaditeľ združenia K8, ktoré obhajuje záujmy krajských miest. Jeho predstavitelia spoločné stanovisko k problému ešte len prijmú.
Z prvého balíka peňazí na vyššie platy šlo pre vyššie územné celky 361-tisíc eur a pre obce a mestá 4,26 milióna eur. Kažimír už pri podpise memoranda so školskými odborármi na konci štrajku avizoval, že výplata ďalších peňazí na zvyšovanie miezd v školstve bude závisieť aj od samotného hospodárenia samospráv.