Odborníci varujú, že ak sa nič nezmení, o pár rokov mnohé ambulancie zaniknú a pacienti budú čakať aj tri dni, kým sa dostanú na vyšetrenie. Za nedostatok lekárov môže nezáujem o prácu obvodného lekára a odchod mladých do zahraničia. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pripravilo koncepciu na zatraktívnenie tohto povolania.
Zdravotnícki odborníci tento stav považujú za alarmujúci a tvrdia, že ak sa nebude riešiť, zhorší sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V praxi to bude znamenať, že za svojím lekárom bude pacient cestovať a zvýšia sa aj čakacie lehoty na vyšetrenie. Podľa údajov zo Slovenskej lekárskej komory je polovica všeobecných lekárov, ktorí vykonávajú prax, v dôchodkovom veku, trvá dlho, kým sa mladý lekár vyškolí, navyše mnohí o túto špecializáciu ani nemajú záujem. „Štúdium na lekárskej fakulte trvá šesť rokov a špecializačné postgraduálne štúdium ďalších päť rokov, takže je najvyšší čas začať s aktívnou politikou v oblasti ľudských zdrojov, inak sa nevyhneme kríze z nedostatku všeobecných lekárov, čo môže viesť k zníženiu ich dostupnosti,“ konštatuje viceprezident lekárskej komory Mikuláš Buzgó. Na Slovensku je podľa údajov komory 2¤324 všeobecných lekárov a z nich je nad 50 rokov takmer 1¤700. „Z uvedených údajov možno odhadovať, že v priebehu 10 rokov môžeme očakávať úbytok do 900 lekárov v odbore,“ dodáva Buzgó.
Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov, tvrdí, že ak by teraz odišla do dôchodku len polovica lekárov v penzijnom veku, tak systém okamžite skolabuje. Poukazuje, že potom u nás môže nastať podobná situácia, ako je v Anglicku. „Ak prídete v Británii s akútnym problémom, napríklad so zápalom priedušiek alebo mandlí, tak tam platí, že do 48 hodín je povinná pozrieť sa na vás len sestrička a k doktorovi sa dostanete o 3 až 4 dni,“ upozorňuje Pásztor.
Počet uchádzačov o medicínske vzdelanie pritom podľa informácií dekana Lekárskej fakulty UK v Bratislave Petra Labaša niekoľkonásobne prevyšuje možnosti, ktoré má lekárska fakulta. „Celý problém je v tom, že až 30 percent absolventov odchádza do zahraničia, a to je obrovská strata,“ konštatuje Labaš.
Samosprávne kraje, ktoré lekárom vydávajú licencie na vykonávanie zdravotnej starostlivosti, pritom nemajú možnosti, ako by mohli ovplyvniť zvýšenie počtu lekárov. Jednotlivé obce však môžu ponúknuť lekárovi určité benefity, napríklad nižšie nájomné, ubytovanie či služobný byt. Napriek tomu je situácia podľa vyjadrení viacerých žúp žalostná.
„V súčasnosti máme v kraji až 40 percent ambulantných lekárov v dôchodkovom veku a v horizonte piatich rokov možno očakávať problémy,“ uvádza hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Hana Danová. Odbor zdravotníctva podľa nej komunikuje aj so starostami, aby motivovali lekárov a ponúkali im rôzne výhody.
Vedúci lekár nitrianskej župy Ľubomír Ševčík problém s nedostatkom obvodných lekárov vidí aj v tom, že nemocnice nemajú záujem, aby mladí lekári po skončení školy mohli prejsť povinným školením. „Riaditelia nemocníc odmietajú takýchto lekárov prijať do zamestnania, vedia, že takýto lekár sa vyškolí, urobí atestáciu a už nebude pre nemocnicu platný,“ upozorňuje Ševčík. Dodal, že všeobecní lekári majú vytvorené eseročky, a keď odchádzajú do dôchodku, tak sa snažia svoje ambulancie predať. Suma sa môže vyšplhať aj na 30-tisíc eur a na to mladý lekár nemá peniaze.
Hovorkyňa trenčianskej župy Vlasta Henčelová uvádza, že alarmujúci je aj počet lekárov nad 65 rokov, u ktorých je potenciálne riziko zdravotných problémov a následne ukončenie činnosti. Priemerný vek lekára v ich kraji je 55 rokov, najmladší má 33 a najstarší 84 rokov.
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s lekármi pripravuje novú koncepciu na zatraktívnenie tohto povolania. „Nedostatok obvodných lekárov vnímame ako problém, ktorý sa snažíme riešiť, preto sme pripravili projekt, ktorý by tomuto stavu mohol pomôcť," uvádza Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva. V súčasnosti o projekte diskutuje zdravotnícka obec. Otázku odchodu lekárov do dôchodku ministerstvo považuje za zložitejšiu, tvrdí, že vek lekára nad 60 rokov ešte neznamená, že automaticky ide do penzie. „Netreba sa na to pozerať cez čierne okuliare, začína sa nová koncepcia a veríme, že to tomuto stavu pomôže,“ dodáva Čižmáriková. Čo je obsahom novej koncepcie, bližšie nevysvetlila.
Zdravotnícki odborníci ako riešenie navrhujú špeciálne štipendiá pre študentov, lekári bez atestácie by podľa nich mali mať garantovanú minimálnu mzdu. Ďalej odporúčajú zavedenie výhodných úverov s nízkym úrokom pre lekárov či posilnenie právomocí všeobecných lekárov. O reformu všeobecného lekárstva sa snažili aj predchádzajúce vlády, no žiadna ju nedotiahla do konca. Podľa Pázstora to bolo preto, lebo ju robili čiastkovo. „Dnes je situácia iná, dá sa predpokladať, že sa tento projekt dotiahne do konca, pretože vládnuca strana tu bude dlhšie, a tiež to nie je len výsostná záležitosť ministerstva zdravotníctva,“ myslí si Pázstor. Podľa neho veľa závisí aj od ministerstva financií a samotnej vlády, aké zákony odsúhlasia a koľko financií uvoľnia na tieto projekty.
S nedostatkom lekárov bojujú aj stomatológovia. Prezident Slovenskej komory zubných lekárov Ján Gašič tvrdí, že polovica stomatológov presahuje vek 55 rokov. Zlepšenie situácie vidí v ďalšom vzdelávaní. „Podporovali sme snahu Slovenskej zdravotníckej univerzity o akreditáciu štúdia, a to sa podarilo, ešte v tomto roku by mali byť prijímacie pohovory, takže o šesť rokov by sa pre zubárov mohlo blýskať na lepšie časy,“ tvrdí Gašič. Odchodu stomatológov do zahraničia sa nebojí, podľa neho tam nehrozí taký odlev ako pri iných špecializáciách.