Povinnosť podať majetkové priznania do 2. apríla malo 650 verejných funkcionárov, včas si povinnosť splnilo len 599 z nich. Až 48 ich nepodalo vôbec, pričom štyria z týchto ľudí sú stále verejnými funkcionármi. Traja ich podali oneskorene.
„Voči týmto 51 funkcionárom, ktorí porušili zákon, by mal výbor začať konanie a ak rozhodne, že nastalo porušenie zákona, potrestá ich pokutou vo výške mesačného platu,“ vysvetlil Beblavý. Tieto pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a podľa opozičného poslanca sa dá odhadnúť, že v tomto prípade dosiahnu 40 000 až 60 000 eur.
Podľa súčasného zákona verejní funkcionári, ktorí porušili zákon, zaplatia pokutu, a tým to pre nich skončilo. Majetkové priznania môžu, ale nemusia podať. Poslanci však pripravili novelu ústavného zákona, podľa ktorej bude takýto funkcionár pokutovaný opakovane, až kým priznanie neodovzdá.
V parlamente sa v súčasnosti pripravuje zmena aktuálneho zákona o konflikte záujmov, podľa ktorej by mali verejní funkcionári od budúceho roka zverejňovať svoj majetok podrobnejšie. Okrem iného by mali zverejniť aj názvy domácich či zahraničných bánk, v ktorých majú účty so sumou nad 10 000 eur. Novela rozširuje zoznam verejných funkcionárov, ktorí musia podávať majetkové priznania podľa tohto zákona.
Zmenami prejde aj oblasť darov. Podľa súčasného zákona verejný funkcionár nesmie prijímať dary súvisiace s výkonom jeho funkcie, po novom by mohol, ale len do sumy 50 eur ročne. Pokiaľ ide o súkromné dary, tie zákon prijímať nezakazuje a nebude to robiť ani jeho nové znenie. Bude však požadovať zverejnenie súkromných darov nad 4 000 eur. Podľa Beblavého by mali funkcionári zverejniť aj meno darcu, ktorý takýto hodnotný dar činiteľovi venoval.
Verejní funkcionári budú mať k dispozícii nové formuláre na podanie priznaní, tie budú podrobnejšie ako doteraz a budú súčasťou zákona. Činitelia v nich budú musieť uvádzať príjmy z verejnej funkcie, ale aj z neverejnej, vrátane dividend. Funkcionári by mali svoj majetok aj podrobne opísať, napríklad pri aute už nebude stačiť napísať, že vlastní auto, ale aj značku. Otázne je, či sa bude zverejňovať aj jeho cena alebo nie. Funkcionári by tiež mali zverejňovať užívanie majetku, ktorý nie je ich vlastníctvom. Verejné majú byť aj majetkové prírastky, funkcionári ich budú musieť vysvetliť.
Majetok by mali podľa M. Beblavého zverejňovať aj zástupcovia akcionárov v štátnych podnikoch
Predstavitelia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorí v ňom zastupujú český Energetický a priemyslový holding (EPH), v SPP má 49-percentný podiel, by mali zverejňovať svoje majetkové priznania rovnako ako zástupcovia SR v podniku. Malo by to platiť pre všetky podniky, v ktorých má štát majoritnú účasť. Vyplýva to z vyjadrení šéfa parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslava Beblavého (SDKÚ).
Zverejňovanie majetkových priznaní verejných funkcionárov vyplýva zo zákona o konflikte záujmov, ktorý sa má meniť. Podľa Beblavého by majetok mali priznávať v prípade schválenia novely zákona aj činitelia z podnikov s majoritnou účasťou štátu a funkcionári vyslaní štátom v podnikoch s minoritnou účasťou štátu. V prípade podnikov s majoritou by podľa Beblavého mali podávať priznania tak zástupcovia štátu, ako aj zástupcovia súkromných akcionárov.
„Podniky, v ktorých má štát majoritnú majetkovú účasť, tam by mali orgány podliehať zákonu,“ povedal Beblavý, ktorý je v prípade súkromných akcionárov ochotný diskutovať. „Je to vec, kde som otvorený diskusii, ak budú argumenty silné,“ poznamenal šéf výboru. Dodal, že cieľom novely síce nie je kontrolovať súkromných akcionárov, ale zdá sa mu, že ak v podniku vlastní štát väčšinu, asi by mali aj zástupcovia súkromníkov majetky zverejňovať.
V prípade podnikov, v ktorých má štát minoritu, by mali podávať výboru majetkové priznania len zástupcovia nominovaní štátom. „Ak štát niekde vlastní 34 percent, tak nemá význam, aby štát kontroloval majoritného akcionára. Ale má význam, aby kontroloval tých ľudí, ktorých tam vysielal,“ povedal Beblavý. Takéto opatrenie by sa týkalo napríklad spoločností ako Slovenské elektrárne, v ktorých má štát 34-percentný podiel, či Slovak telekom, kde štát vlastní 49 percent.
Podľa Beblavého by po novom mali podávať priznania aj verejní funkcionári štátnych podnikov, ako je napríklad Bratislavská teplárenská, ktorá je pod Fondom národného majetku. V súčasnosti jej predstavitelia priznania nemusia podávať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zákon im to neprikazuje.
Do zoznamu funkcionárov, ktorí podávajú priznania výboru, by mali patriť aj všetci činitelia volení Národnou radou SR okrem disciplinárnych sudcov a členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta sudcu. Táto otázka zatiaľ nie je definitívne uzavretá. Do zoznamu má tiež pribudnúť napríklad šéf finančnej správy či prezident Policajného zboru a iné funkcie, ktoré doteraz z rôznych dôvodov v zákone chýbali.