Kollárovci opúšťajú SaS, zakladajú Liberálnu dohodu

Zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) v utorok vystúpilo päť poslancov Národnej rady SR a približne 75 členov. Z SaS odchádzajú poslanci Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Všetci zároveň vystúpili z poslaneckého klubu SaS.

16.04.2013 10:28 , aktualizované: 12:59
Kollár, Krajcer, Miškov Foto: ,
Daniel Krajcer, Jozef Kollár a Juraj Miškov na tlačovej konferencii oznámili, že odchádzajú z SaS.
debata (193)

„Pondelok (15.4.) bol naším posledným dňom v SaS. Spolu s kolegami sme dnes odišli z klubu SaS a zakladáme liberálnu platformu s názvom Liberálna dohoda,“ informoval Kollár. Kollár nevylučuje, že z nej časom môže byť politická strana.

Približne 20 členov zo strany už vystúpilo po marcovom kongrese. Ako povedal Kollár, odchádzajúci politici nechcú byť účastní štýlu politiky, ktorý sa prejavil po kongrese, pričom pripomenul krágľovanie Richarda Sulíka, ktorý vyzval Kollára a jeho podporovateľov k odchodu zo strany. „Radikalizácia politiky SaS sa vystupňovala,“ vyhlásil Kollár.

Stredopravá scéna bude podľa Kollára v roku 2016 vyzerať inak

Kollár potvrdil neformálne rokovania napríklad s Radoslavom Procházkom či Danielom Lipšicom v parlamente. „Prebiehajú neformálne rokovania aj s ostatnými lídrami v stredopravom priestore a nevylučujeme v tejto chvíli žiadnu z možností,“ povedal na tlačovej konferencii Kollár s tým, že cieľom odídencov zo SaS je vytvorenie skutočnej alternatívy voči Smeru do roku 2016. Hovorí sa o novej pravici.

Kollár pripustil, že v roku 2016 sa môžu jeho politické cesty opäť stretnúť so šéfom SaS Richardom Sulíkom. Poznamenal, že hodnotovo sa nelíšia, ide len o Sulíkov štýl politiky, s ktorým kollárovci nesúhlasia. „Naďalej sme liberáli v oblasti ekonomických a osobných slobôd,“ povedal. Dodal, že odídenci zo SaS majú záujem spájať liberálnych voličov, ktorí sú dnes roztrúsení naprieč celým parlamentným spektrom.

„Liberálny volič je dnes roztrúsený naprieč všetkými parlamentnými stranami. Našou ambíciou je liberálnych voličov spájať pod touto platformou. Nevzdávame sa liberálnych hodnôt,“ uviedol Kollár. V súvislosti so štiepením pravice poznamenal, že po atomizácii musí prísť spájanie pravice, očakáva ho v roku 2016. Všetci stredopraví lídri podľa neho musia byť schopní hodiť za hlavu hašterenie. „Stredopravá scéna bude vyzerať v roku 2016 inak,“ povedal.

SaS sa očistila, ak zanikne jej klub, neohrozí ju to

Strana SaS je len jedna a tá funguje ďalej. Ak predseda parlamentu Pavol Paška zruší jej poslanecký klub, liberálov to neohrozí. Vyhlásil to šéf liberálov Richard Sulík.

„Ak klub zruší, zmierime sa s tým. Určite to nie je vec, ktorá by ohrozila fungovanie SaS. Nebudeme predkladať menej návrhov, nebudeme navrhovať menej riešení. Budeme fungovať ako normálna strana aj bez klubu,“ povedal Sulík. Otázka existencie klubu sa otvorila po odchode kollárovcov.

Rokovací poriadok hovorí, že na vznik klubu je potrebných minimálne osem členov. Nehovorí však, čo s klubom, ak počet jeho členov klesne pod osem. Podľa niektorých poslancov by mal zaniknúť, podľa iných nie. V minulosti už takto klub SNS zanikol, v minulom volebnom období mu to hrozilo opäť, Sulík ho ale nezrušil.

Sulík dodal, že odchodom kollárovcov sa strana očistila od tých, ktorí neuniesli neúspech a situáciu vyhrotili tak, že už spolupráca nebola možná. „Očistili sme sa od tých, ktorí svoju budúcnosť v SaS prestali vidieť. Konečne sme sa zbavili permanentného konfliktu a môžeme ďalej pracovať,“ povedal Sulík. Dodal, že jeho strana neprestane pracovať a prichádzať s riešeniami. Naďalej bude presadzovať liberálne hodnoty.

Na otázku týkajúcu sa liberálnej platformy kollárovcov Sulík odpovedal, že ho zaujíma najmä budúcnosť SaS. V strane podľa neho zostali členovia, ktorí neotáčajú, ale stoja na hodnotách. Zdôraznil, že SaS nikdy nebola postavená na jednotlivcoch, ale na hodnotách, ktoré mieni naďalej presadzovať.

Vo štvrtok predseda SaS Richard Sulík vyzval Jozefa Kollára a jeho prívržencov na odchod zo strany. „Po dôkladnom vyhodnotení posledných aktivít Jozefa Kollára a jeho prívržencov ich vyzývam, aby opustili stranu Sloboda a Solidarita,“ napísal v tlačovej správe Sulík. Ten sa s Kollárom stretol v utorok minulý týždeň. Kollár po stretnutí povedal, že ich názory na budovanie straníckych štruktúr a denno-denný výkon politiky sú nezlučiteľné. „Prienik nie je možný,“ uviedol po stretnutí so Sulíkom Kollár. Zdôraznil, že Sulíkovi nebude stáť v ceste pri jeho riadení SaS. Zároveň vtedy povedal, že zostáva v strane, prípadný odchod však nevylúčil. „Zvažujem všetky možnosti a nevylučujem žiadnu z nich,“ poznamenal Kollár.

Delegáti na kongrese SaS 16. marca rozhodli, že predsedom strany zostáva Richard Sulík. Za Sulíka na kongrese v Prešove hlasovalo 134 delegátov a za Kollára 121 delegátov. Kollár si dal pre zotrvanie v strane podmienku, že Sulík nebude krágľovať jeho ľudí.

Politológovia: Rozpad a turbulencie v pravicovom spektre

Je to koniec SaS, okomentoval odchod piatich poslancov a 75 členov zo strany SaS politológ Ján Baránek. „Nevidím tam vôbec priestor na revitalizáciu, lebo sa rozpadla kvôli predsedovi,“ povedal . Podľa Baránka strana neurobila žiadny záver z volebného prepadu v roku 2012. „Čo iné ako koniec môže znamenať takýto rozpad a krach,“ hovorí. Odídenci by podľa neho mali rovno založiť stranu. „Hoci nie som priaznivcom zakladania nových strán, liberálny volič momentálne nemá alternatívu, ak nechce voliť SaS, takže akurát v tomto prípade by bolo namieste založiť stranu,“ skonštatoval Baránek s tým, že nechápe, prečo chcú odídenci z SaS zakladať občianske združenie. „Nevidím v tom logiku,“ dodal.

Politológ Miroslav Kusý si myslí, že rozpad SaS je dôsledok pádu, ktorý zažili liberáli v posledných voľbách. „Je to rozpad raketovo úspešnej strany,“ povedal s tým, že ľudia okolo Sulíka budú mať problémy udržať sa v parlamente aj po najbližších voľbách. „Musel by sa stať zázrak, aby sa Sulík pri svojej neústupčivosti mohol vrátiť po voľbách v roku 2016,“ tvrdí Kusý. Odídenci majú podľa jeho slov malé šance, aby sa mohli uchytiť samostatne. „V iných stranách by boli len do počtu, nemôžu počítať, že by sa stali nejakými lídrovskými postavami,“ dodal politológ.

Pravica je momentálne vo fáze prehodnocovania, myslí si politológ Ján Baránek. „V skoro celom spektre pravicových strán sú turbulencie, čo do veľkej miery vyplýva z krachu predchádzajúcej vlády a z toho, že strany po neúspešných voľbách neurobili sebareflexiu,“ uviedol a dodal, že v roku 2016 môže byť všetko inak. „Toto je fáza prehodnocovania a prípravy na niečo nové. Ide len o to, čo to nové bude,“ uzavrel Baránek.

193 debata chyba