2 500 eur, aj toto môže byť hranica pre bohatých

Zo šiestich druhov štátnych dávok by sa podľa našich informácií mohli zrušiť alebo obmedziť rodinné prídavky na deti či rodičovské príspevky. Ministerstvo financií to zatiaľ definitívne nepotvrdilo, rezort práce však pripustil, že plánuje zmeny v prídavkoch na deti a rodičovských príspevkoch.

Rodiny so spoločným príjmom nad 2 500 eur by mali byť podľa úvah ministerstva financií dosť bohaté na to, aby neboli odkázané na pomoc štátu. Zmeny v dávkach by sa mali uskutočniť v budúcom roku. „V roku 2013 ministerstvo plánuje celkovo prehodnotiť systém štátnej sociálnej podpory určenej rodinám s deťmi s cieľom administratívne zjednodušiť celý systém a prijať opatrenia pre jeho väčšiu adresnosť a vyššiu účelnosť. Predpokladá sa aj legislatívna úprava dvoch najfrekventova­nejších rodinných dávok – prídavku na dieťa a rodičovského príspevku,“ povedal hovorca ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí Michal Stuška. Dodal, že hovoriť o konečnej podobe legislatívnych návrhov je ešte predčasné.

Stuška takisto nechcel potvrdiť hranicu 2¤500 eur na rodinu, od ktorej by sa už dávky nemali vyplácať alebo by boli nižšie. „Ministerstvo práce bude aj naďalej úzko spolupracovať s ministerstvom financií a hlavne s finančnou správou, aby sa v čase, kým nebude fungovať systém Unitas, prijali čo najobjektívnejšie opatrenia na posúdenie toho, pri akom príjme rodiny sa dá hovoriť o finančnej nezávislosti od štátnej sociálnej podpory," dodal hovorca rezortu práce.

Štát ročne na detských prídavkoch vypláca vyše 300 miliónov eur, na rodičovskom príspevku 350 miliónov eur a na príspevok s príplatkom pri narodení dieťaťa približne 45 miliónov eur. „Peniaze vynakladané na sociálne dávky predstavujú významnú časť výdavkov štátneho rozpočtu a je potrebné venovať sa zmenám v systéme týchto dávok, kde hlavnou iniciatívou je zvýšiť adresnosť a efektívnosť systému dávok,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Aj vďaka ich zníženiu či rušeniu chce ministerstvo financií v budúcom roku ušetriť viac ako pol miliardy eur. Pri hranici mesačného príjmu 2 500 eur na jednu rodinu štát podľa ekonómov veľa nevyberie, keďže sa to dotkne len približne piatich percent populácie.

Ekonómovia súhlasia s tým, že v dávkach treba urobiť poriadok. „Túto otázku malo v pláne riešiť niekoľko vládnych garnitúr, ale ani jedna sa k tomu nepostavila systematicky a neurobila v tom poriadok. V porovnaní s ostatnými krajinami máme štedrý sociálny systém,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Analytik Nadácie F.¤A. Hayeka Tomáš Púchly zrušenie dávok pre bohaté rodiny hodnotí pozitívne. „Nie je dôvod, aby sociálnu podporu poberali aj ľudia s vyšším príjmom, ktorí ju reálne nepotrebujú,“ podotkol Púchly.

Vyšší príjem na rodinu ešte nemusí znamenať to, že dávky nepotrebuje. Sociologička Monika Čambáliková zo SAV poukazuje na fakt, že práve rodiny s malými deťmi sú zaťažené hypotékami a úvermi oveľa častejšie a vo vyššej miere ako iné typy domácností. Preto aj tam, kde má člen domácnosti nadpriemerný plat, pomôže niekedy prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a pôrodné preklenúť domácu finančnú krízu. „Ľudia sú potom menej ochotní platiť aj dane, pretože majú pocit, že tu nie je dvojstranný morálny záväzok medzi nimi a vládou. Vláda vždy načúvala skôr bohatým investorom a podporovala ich a na ľudí zostávalo vždy menej,“ dodáva Čambáliková.

Podľa Čambálikovej sa podiel strednej triedy v spoločnosti zmenšuje a táto trieda chudobnie. „Mnohí, ktorí sa kedysi považovali s platom 800 eur za strednú triedu, dnes žijú od výplaty do výplaty a niektorí už balansujú na hranici chudoby,“ podotkla sociologička.

Ak sa zavedie rušenie dávok pre časť rodín, problémom bude, ako úrady zistia príjem oboch rodičov. Efektívny počítačový systém na zisťovanie príjmov rodín v súčasnosti neexistuje a náklady na jeho zavedenie môžu presiahnuť plánované výnosy. Preto je podľa niektorých analytikov pre štát lacnejšie dávky vyplácať plošne, lebo sa to nemusí overovať. Jednoduchšiu administratívu by mal zabezpečiť systém Unitas, ktorý vláda plánuje spustiť až v roku 2015. Dovtedy by mal štát pri adresnosti vychádzať z čestného vyhlásenia rodín, ktoré však nezaručuje pravdivosť informácií.

Na splnenie polmiliardového cieľa vláda v budúcom roku počíta aj s optimalizáciu úradov (program ESO, boj proti daňovým únikom, ako aj zastavenie zadlžovania zdravotníctva optimalizáciou siete nemocníc). „Na splnenie cieľa, ktorým je na rok 2014 deficit vo výške 2,6 percenta HDP, je potrebné prijať opatrenia v celkovej sume 566,1 milióna eur. Návrhy opatrení, ktoré vzídu z rokovaní o návrhu rozpočtu, budú smerovať k splneniu požiadavky na medziročné zníženie štrukturálneho deficitu o minimálne 0,5 percenta HDP,“ hovorí Kuruc.

Štát tiež plánuje v budúcom roku predstaviť aj novú daň z luxusných nehnuteľností, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od roku 2015. Novú daň na „lepšie“ bývanie chce zaviesť o dva roky, stále však nemá k dispozícií cenové mapy, ktoré by mali vychádzať z reálnych trhových cien nehnuteľností a polohovej renty. Zatiaľ sú k dispozícii len cenové mapy zostavované Národnou bankou Slovenska. "Publikované štatistické výsledky NBS podľa mňa nie sú dostačujúce pre daňové účely, najmä ak majú progresívne zdaňovať luxusné nehnuteľnosti.

Presnosť na úroveň okresov je veľmi slabá, je nutné ísť minimálne na úroveň obcí, mestských častí a možno aj do väčšej podrobnosti, ak by sa dáta v takomto detaile javili veľmi rôznorodo, čo by naznačovalo lokalitné rozdiely," hovorí Marcel Lazík z Národnej asociácie realitných agentúr Slovenska. S dátami je podľa neho nutné pracovať dlhodobejšie a je nutné vytvoriť stabilnú metodiku na vyhodnocovanie, aby sa eliminovali výkyvy.

Posledný vládny návrh hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov. Vláda takisto zvažovala aj možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100-tisíc eur z trhovej ceny. Ešte v začiatkoch sa uvažovalo o tom, že by od dane bolo oslobodených prvých 20– až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty.