V bežnom jazdnom pruhu v meste, ktorý je široký 3,5 metra, sa môže za hodinu prepraviť koľajovým vozidlom až 22-tisíc ľudí, pešo 19-tisíc ľudí alebo 14-tisíc na bicykli. Autobusy takým pruhom za hodinu dopravia len deväťtisíc ľudí a najmenej dopravených zabezpečia autá, ktoré za hodinu prepravia len dvetisíc ľudí. Aj na tento argument v prospech cyklistickej dopravy z príručky Európskej komisie poukázali autori Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda.
Krajiny západnej Európy majú svoje národné cyklostratégie spracované už niekoľko desaťročí. Najvyšší podiel cyklodopravy na mobilite mestského obyvateľstva majú v krajine bicyklov – Holandsku (27 %), za ktorým nasleduje Dánsko (19 %) a Nemecko (10 %). Slovenská republika, naopak, stojí na začiatku cesty, keď je potrebné prijímať konkrétne opatrenia na pozdvihnutie cyklistickej dopravy a cykloturistiky z ústrania. Do roku 2020 by mala cyklistika tvoriť 10 percent mestskej mobility.
Stratégia poukazuje na výhody bicykla. Zo všetkých jázd automobilom je až 30 percent kratších ako tri kilometre. Bicykel pritom môže byť v meste do vzdialenosti päť kilometrov rýchlejší ako automobil. Bicykel je dopravným prostriedkom, ktorý neprodukuje žiadne škodlivé emisie do ovzdušia. Jeho prevádzku tiež sprevádza podstatne menší hluk a vibrácie v porovnaní s motorovou dopravou. Používanie bicykla si nevyžaduje spotrebu žiadnej energie s výnimkou tej ľudskej. Pritom v jednotlivých krajinách EÚ od 30 do 80 percent dospelej populácie trpí nadváhou (u detí je to 20 percent). Práve bicyklovanie je odporúčané ako výborný preventívny prostriedok, ktorý vedie k polovičnému zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky, obezity a 30-percentnému zníženiu rizika vysokého krvného tlaku. Stačí len 30 minút rýchlejšej chôdze alebo jazdy na bicykli po väčšinu dní v týždni. Autori materiálu dodávajú, že bicykel je vhodným a dostupným dopravným prostriedkom pre všetky sociálne vrstvy a zároveň vedie k samostatnosti a podporuje nezávislosť detí a mladých ľudí.
Mnoho slovenských miest a obcí nemá ani jediný kilometer cyklistických chodníkov. „Aj tam, kde sú, ich využiteľnosť nezriedka sťažujú nevyhovujúce technické riešenia,“ poznamenali autori dokumentu z rezortu dopravy. Podľa nich to súvisí s chýbajúcim kvalitným a podrobným technickým predpisom, ktorý by sa venoval navrhovaniu a projektovaniu cyklistickej infraštruktúry, a minimálnou pozornosťou venovanou cyklistickej doprave.
Ešte rozšírenejším problémom v mestských aglomeráciách Slovenska je zlý technický stav cestnej infraštruktúry ako celku, ktorú cyklisti využívajú na miestach, kde neexistujú samostatné trasy pre nich. „Nerovnosť, miestami až rozpad vozoviek, ako aj časté zasahovanie parkujúcich vozidiel do priechodového prierezu cyklistických trás nielenže zhoršujú komfort jazdy na bicykli, ale zvyšujú riziko nehôd a zranení, čo mnoho ľudí od pravidelného využívania bicykla odrádza,“ kritizujú autori stratégie.
Doterajšie podceňovanie potenciálu cyklomobility odráža aj fakt, že neboli zbierané ani základné údaje o cyklistickej infraštruktúre. Výskumný ústav dopravný urobil v roku bol 2012 prieskum, v ktorom oslovil 138 slovenských miest. Napokon sa doň zapojilo 67 miest – súhrnná dĺžka ich cyklistických komunikácií predstavuje necelých 150 km. Komplexnejšie údaje budú zisťovať tento rok. Celkovo je na Slovensku vyznačených 530 cykloturistických trás v celkovej dĺžke vyše 10-tisíc kilometrov. Ich hlavné osi tvoria národné diaľkové cyklomagistrály v dĺžke 2 926 km, medzinárodné trasy a trasy Eurovelo. Regionálne a miestne trasy tvoria 70 percent všetkých cykloturistických trás v dĺžke takmer 7 000 km.
Náklady na cyklokomunikácie zvyšuje vysoká rozdrobenosť pozemkov a s tým súvisiace náklady s ich majetkovo-právnym vysporiadaním či rozmanitosť terénu, predovšetkým v horských oblastiach. V prvých rokoch rozvoja cyklistickej infraštruktúry je preto reálnejšie dosiahnuť podstatné rozšírenie ponuky pre cyklistov vytvorením cyklopruhov a cyklokoridorov na existujúcich komunikáciách spolu s príslušným dopravným značením a doplnkovou cykloinfraštruktúrou.
Na národnej úrovni doteraz neexistuje systematický prístup k financovaniu výstavby cyklistickej infraštruktúry ani k propagácii cyklistickej dopravy. Zo štátneho rozpočtu nie je vyčleňovaná žiadna čiastka určená na podporu cyklodopravy. Nie je k dispozícii ani fond obdobný českému SFDI – Státní fond dopravní infrastruktury, ktorý je určený na financovanie výstavby dopravnej infraštruktúry vrátane cyklistickej. Jednou z mála možností na financovanie cyklistickej infraštruktúry je podľa stratégie využitie štrukturálnych fondov EÚ. Financovanie cyklistickej dopravy v jednotlivých mestách a regiónoch by malo byť zabezpečené predovšetkým z ich vlastných rozpočtov. Podľa vládneho uznesenia predloží šéf rezortu dopravy do konca roka návrh trvalého financovania cieľov Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike.