Paška oznámi, že klub SaS v parlamente končí

Poslanecký klub Slobody a solidarity (SaS) de facto končí, rozhodnutie oznámi predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer) v utorok. Uviedol to relácii TV Markíza Na telo.

12.05.2013 13:59 , aktualizované: 14:10
parlament, Paška Foto: ,
Predseda parlamentu Pavol Paška
debata (45)

„Podpíšem rozhodnutie, ktoré predstavím v utorok na grémiu. Ja som o tom už pred mesiacom informoval pána predsedu SaS Richarda Sulíka, potom, ako som dostal od piatich poslancov a členov klubu oznámenie, že vystúpili z poslaneckého klubu. V zmysle zákona tento klub stratil svoju funkčnosť, musím riešiť ďalšie náležitosti, ktoré vyplývajú zo zákona,“ povedal Paška.

Na otázku, či klub zanikne, predseda parlamentu odpovedal, že formálne nie, ale fakticky áno, keďže stratil funkčnosť. „Sú tam logické nadväznosti, ktoré musíme riešiť, je to financovanie a zastúpenie v orgánoch NR SR,“ dodal Paška. V Národnej rade si totiž môže vytvoriť klub skupina najmenej ôsmych poslancov. SaS po odchode piatich svojich členov túto podmienku už nespĺňa. Právnici sa však nezhodujú v názore, či už raz vytvorený klub zaniká, keď počet jeho členov klesne pod osem, alebo ostáva.

Sulík s rozhodnutím nesúhlasí, opiera sa o právnické analýzy

„Ja tu mám analýzy od troch renomovaných ústavných právnikov,“ oponoval Richard Sulík, podľa ktorého by raz vytvorený klub mal pretrvať, aj keď má menej ako osem poslancov. „Predseda Národnej rady nemá právomoc zrušiť poslanecký klub a nemá ju ani samotná Národná rada. Predseda NR SR si nemôže túto právomoc prisvojiť a rozhodnúť o rozpustení poslaneckého klubu,“ vyhlásil v minulosti Sulík. Svoje tvrdenie opiera o názory právnikov Milana Galandu, Jozefa Vozára a Jána Drgonca.

Predseda SaS Richard Sulík Foto: SITA, Diana Černáková
Richard Sulík Predseda SaS Richard Sulík

Naopak, Robert Kaliňák (Smer) v apríli reagoval, že podľa neho niet o čom pochybovať. „Ústava hovorí jasne. Jedna z podmienok existencie klubu je osem členov. Podľa mňa o tom ani netreba hlasovať, zo zákona klub zaniká,“ povedal.

Paška v Markíze uviedol, že pre budúcnosť chce situáciu definitívne doriešiť novelou zákona o rokovacom poriadku NR SR. „Vzhľadom na to, že sa aj tu objavujú rôzne právne názory, pripravím krátku novelu zákona už na júnovú schôdzu. Tak, ako je to v okolitých štátoch, dal som si urobiť analýzu, bude v zákone jasne napísané, že takýto klub končí,“ uzavrel Paška.

Opozičná SaS by na odchod piatich poslancov zo svojho klubu mohla doplatiť finančne, aj stratou možnosti kontroly Vojenského spravodajstva. Ak klub pre nízky počet poslancov zanikne, nebude mať ani garantovanú účasť na poslaneckom grémiu. Všetky poslanecké kluby v parlamente majú nárok na príspevok, ktorý sa odvíja od jeho veľkosti. SaS v súčasnosti dostáva asi 385 eur mesačne. Ak klub zanikne, skončí aj príspevok.

Zákon tiež hovorí, že v štyroch výboroch NR SR, a to v Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu činnosti NBÚ, Osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti SIS, Osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva a vo Výbore NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, nemôžu byť nezaradení poslanci.

O zastúpenie v troch z týchto štyroch výborov už strana prišla tým, že z nej vystúpili aj Juraj Miškov, Martin Chren a Juraj Droba. Liberálom zostal Ľubomír Galko, ktorý sa spolu s kolegami pozerá na činnosť Vojenského spravodajstva. Ak sa vinou rozpadu klubu stane nezávislým, z výboru bude musieť odísť.

Paška: Opozícia vyvíja na Ústavný súd enormný politický tlak

Opozícia už niekoľko mesiacov vyvíja na Ústavný súd, ktorý rozhoduje o kauze Čentéš, enormný politický tlak. V nedeľnej relácii TA3 V politike to vyhlásil Pavol Paška.

„Ja sa nikdy nevyhrážam ústavnému súdu, aby konal v náleze tak, alebo onak. Vy už niekoľko mesiacov vyvíjate enormný politický tlak na nezávislú inštitúciu, ústavný súd,“ odkázal Paška predsedovi poslaneckého klubu KDH Pavlovi Hrušovskému.

Jednotliví opoziční poslanci, vrátane Hrušovského, podľa neho verejne rozdeľujú sudcov ÚS na „dobrých“, alebo „zlých“ podľa toho, či súhlasia s ich právnym názorom. „Vy dnes viete, kto je ‚váš‘ sudca, viete, kto je statočný. Vy viete, ktorý sudca je dobrý, ktorý je zlý. Predsedníčka je zlá, ten je dobrý, ten je zlý,“ povedal Paška s tým, že dlhodobou stratégiou Smeru je nekomentovať rozhodnutia ÚS.

Dodal, že celý problém s voľbou generálneho prokurátora spôsobila podľa neho dnešná opozícia, ktorá pri voľbe „porušila všetko, čo porušiť mohla“. Smer mal podľa Pašku plné právo v tejto situácii jednoducho zvoliť nového generálneho prokurátora, napriek tomu však dal prednosť čakaniu na rozhodnutie ÚS. „Prijali sme riešenie, ktoré umožňuje ÚS vyriešiť patovú situáciu,“ vyhlásil na margo prijatia novely zákona o konaní na ÚS Paška. Táto novela umožňuje v prípade, že námietky zaujatosti znemožňujú rozhodovanie súdu, znovu prideliť kauzu pôvodnému senátu.

Problém podľa Hrušovského spôsobil Gašparovič, že Čentéša nevymenoval

Pavol Hrušovský reagoval, že pri voľbe generálneho prokurátora skutočne vzniklo viacero problémov, napokon však prebehla v súlade so zákonom. „Voľba Čentéša nebola taká, ako by som si bol želal, ale nikto nespochybnil jej zákonnosť.“

Pavol Hrušovský, šéf poslaneckého klubu KDH. Foto: Robert Hüttner
Pavol Hrušovský, KDH Pavol Hrušovský, šéf poslaneckého klubu KDH.

Problém podľa neho spôsobil prezident Ivan Gašparovič tým, že nerešpektoval rozhodnutie Národnej rady a Čentéša nevymenoval do funkcie. Napraviť by to podľa neho mohol veľmi jednoducho tak, že by Čentéša do funkcie vymenoval.

Hrušovský sa zároveň ohradil proti Paškovej kritike, že vyvíja tlak na ÚS. „Vždy som bol na strane ústavnosti a zákonnosti, ale nikdy som nemlčal, keď boli porušované,“ vyhlásil. „Nepriraďujem žiadneho sudcu ÚS k žiadnej politickej strane a už vôbec nie k opozícii, ale podľa toho, či sú ochotní rešpektovať ústavnosť a zákonnosť,“ vyhlásil Hrušovský, ktorý zároveň apeloval na „statočnosť“ časti sudcov ÚS.

Zdôraznil, že podľa neho do rozhodovania ÚS vstúpil práve Smer tým, že schválil novelu zákona o konaní pred ústavným súdom. Týmto spôsobom podľa neho strana Smer retroaktívne vstúpila do „živej kauzy“. „Prelamujete istý princíp, ktorý sa Slovenskej republike nemusí vyplatiť. Ak pán prezident tento zákon podpíše, budeme sa na ÚS domáhať jeho zrušenia,“ dodal Hrušovský s tým, že apeluje na hlavu štátu, aby zákon nepodpísala.

Macejková postupovala podľa Pašku správne

Na margo rozhodnutia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej dať spis z Čentéšovej kauzy k dispozícii sudcovi, ktorý by mal naň právo až v budúcnosti, v prípade, že by prezident podpísal novelu zákona, Hrušovský reagoval slovami: „Predsedníčka ÚS postupovala podľa domnienky a na základe zákona, ktorý ešte nevstúpil do platnosti. Nekonala v súlade so zákonom“.

Paška rozhodnutie Macejkovej nekomentoval. „Zásadou Smeru roky dozadu, je nevmiešávať sa do rozhodnutí Ústavného súdu. Nikdy sme rozhodnutia ÚS nekomentovali. Nepoznám vnútorné mechanizmy ÚS, ani to nie je moja úloha,“ povedal.

„Politizujete problém, ktorý ste sami spôsobili tým, že ste porušili všetko, čo sa vtedy porušiť dalo,“ reagoval na margo Čentéšovej voľby Paška s tým, že implementácia „doktríny nevyhnutnosti“ do zákona bola racionálnou reakciou vládnej strany na patovú situáciu na ÚS.

„Generálna prokuratúra (GP) v stave, v akom je, si vyžaduje riešenie,“ vyhlásil Paška s tým, že jeho strana bude rešpektovať rozhodnutie ÚS bez ohľadu na to, či rozhodne v prospech Jozefa Čentéša, alebo naopak.

Na otázku, či má prístup k informáciám, ktoré by dokazovali zlý stav na GP Paška reagoval, že z titulu svojej funkcie má prístup k citlivým informáciám z rôznych zdrojov, nemá však právo ich zverejňovať. „Ako druhý najvyšší ústavný činiteľ mám prístup aj k citlivým informáciám, zdroje sú rôzne. Ale nie je úlohou predsedu NRSR s tým niečo robiť, je to úlohou príslušných ministrov,“ uzavrel Paška.

45 debata chyba