Ministerstvo životného prostredia si od nového opatrenia sľubuje pokles množiacich sa krádeží medených rín, mosadzných pamätných tabúľ či kanalizačných poklopov, ku ktorým sa uchyľujú vynaliezaví zlodeji v snahe zarobiť si. Úplný zákaz výkupu od fyzických osôb bude pre menšie zberne likvidačný, pretože si nevedia predstaviť, že ľudia budú odpad odovzdávať bezplatne. Pre zberne už dnes platí zákaz výkupu kovových poklopov či dopravných značiek od fyzických osôb.
Ak príde niekto s týmto druhom odpadu, pracovník zberne je povinný materiál odfotiť a nahlásiť prípad na polícii. Podľa envirorezortu nie všetci zákaz dodržujú. „Čiastkové opatrenia sa neukázali ako dostatočné, pretože krádeže stále pokračujú,“ hovorí Maroš Stano, hovorca ministerstva. Až 80 percent kovového odpadu, ktorý je vykúpený v zberniach, pochádza podľa neho z trestnej činnosti.
Marián Kmeť zo zberne Koveko vo Veľkých Bieliciach si myslí, že ide o prehnané číslo. „Poklop som nevidel už veľmi dávno, podľa mňa je krádeží oveľa menej,“ dodal. Podľa neho je tiež otázne, či ľudia vôbec pristúpia na bezplatné odovzdávanie kovového šrotu obciam. Zákaz môže pre neho znamenať úplnú likvidáciu, pretože až 70 percent príjmov zberne tvorí výkup kovov od bežných ľudí.
Za pravdu mu dáva aj František Jendroľ zo zberne Kovot v Námestove. „Pre menšie zberne to bude likvidačné. Neviem si tiež predstaviť, ako sa budú ľudia bezplatne vzdávať drahších farebných kovov, akými sú meď, mosadz či hliník, v prospech obce. Ak chce človek odovzdať nejaké nepotrebné kovové pletivá, môže to fungovať, ale takto?“ pýta sa. Jeho zberňa vraj najviac platí ľuďom práve za výkup farebných kovov.
Jednou z mála samospráv, kde zberný dvor funguje už od roku 2001, je Palárikovo. „Spočiatku sme začali triediť len sklo, papier, kovy a plasty. Dnes už odoberáme 15 druhov odpadov,“ vyratúva Iveta Markusková z obecného úradu. Priznáva, že prísun kovového materiálu je minimálny, pretože obyvatelia uprednostňujú zberne kvôli zisku. Zákaz výkupu bude podľa nej určite prínosom, lebo dnes môžu obce žiť najmä z predaja plastových fliaš.
Fungovanie zberného dvoru, ktorý sa nachádza priamo v centre Palárikova, je podľa Markuskovej bezproblémové. „Raz do mesiaca chodíme po obci, kde zozbierame všetky druhy odpadov spred domovov, dovezieme ich do zberne, kde sa doseparujú, následne mechanicky upravia a odvážajú sa recyklátorom jednotlivým odberateľom. Okrem toho ľudia môžu prísť vyseparovaný odpad odovzdať už priamo do zberne,“ vysvetľuje. Podľa nej si ľudia dokážu na ekologicky šetrné triedenie odpadu zvyknúť, ale musí tomu predchádzať osveta.
Evnirorezort sa odvoláva aj na príklady zo zahraničia, kde funguje prísny zákaz výkupu už dlhodobo. „Ak sa ľudia budú chcieť odpadu zbaviť a nebudú mať možnosť predať ho zberniam, čo iné im zostane, než ho odovzdať zbernému dvoru?“ uvažuje Stano. Jednou z možností motivovať ľudí k bezplatnému odovzdávaniu by mohli byť aj určité úľavy od obce. Podľa rezortu presné detaily zákazu budú známe do konca tohto roka.