Ľudia, ktorí sa v tejto situácii ocitli, však ešte majú nádej. Pomôcť im môže špeciálny tím, ktorý vytvorilo ministerstvo spravodlivosti. Hoci rezort chystá zmenu viacerých právnych noriem, už teraz zasahuje aj do rozbehnutých konaní. Na ministerstve pracuje komisia pod vedením štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. „Dostávame tisícky podaní od ľudí, ktoré prešetrujeme. Radíme im, ako odstúpiť od zmluvy, aj to, akým spôsobom sa brániť v exekučnom konaní,“ upozorňuje bývalá sudkyňa Jankovská.
Podľa nej komisia ročne vybaví niekoľko stoviek podnetov od občanov. Komisia poskytuje stanoviská organizáciám, ktoré združujú spotrebiteľov. Tie slúžia ako zdroj argumentácie pre advokátov a sudcov.
Za posledných osem rokov vzrástol počet exekúcií viac ako dvojnásobne. Kým v roku 2005 rozhodli súdy o 211 395 exekúciách, v súčasnosti ich je rozbehnutých vyše 500-tisíc. Vlani bolo na exekučné súdy doručených viac ako pol milióna žiadostí o poverenie súdneho exekútora na začatie exekúcie, čo oproti predchádzajúcim rokom znamená nárast takmer o 100-tisíc návrhov. V uplynulých rokoch sa počty doručených žiadostí pohybovali okolo 420– až 430-tisíc.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Dilema.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Exekútori sťahujú peniaze z dôchodkov viac ako 25-tisíc penzistom v prospech nebankových spoločností, pretože podpísali s nimi nevýhodné zmluvy. Ministerstvo už v tejto súvislosti chystá novely zákona o rozhodcovskom konaní, zmeny Exekučného poriadku či Občianskeho zákonníka. Tie by mali byť pripravené do konca roka.
Jankovská upozorňuje, že budú ovplyvňovať až budúcnosť, riešiť situáciu však treba teraz a často urgentne. „Nezabúdajme, že tu máme 500-tisíc exekúcií. Tieto údaje poukazujú na vážny spoločenský problém a ukazuje sa, že sú to práve nebankové subjekty, ktoré nám nielen príjmovo, ale aj sociálne, ba dokonca existenčne doslova ničia populáciu v dôchodkovom veku,“ reagovala.
Rozhodcovské súdy, ktoré často rozhodujú spory, po ktorých nasledujú exekúcie, sa nebránia zmene zákona o rozhodcovskom konaní. Nesúhlasia však s tvrdeniami rezortu, že nekonajú v záujme spotrebiteľov. „Rozhodcovský súd je povinný skúmať právny základ a výšku nároku rovnako ako súd všeobecný, a to na základe podkladov predložených žalobcom, prípadne obrany žalovaného a následne vykonaného dokazovania. Častým problémom je práve pasivita žalovaných vrátane spotrebiteľov, ktorí na výzvy súdu nereagujú, nepreberajú poštu a nebránia svoje práva,“ reagoval Andrej Gundel, rozhodca a podpredseda Rozhodcovského súdu v Bratislave.
Čo od dlžníkov potrebuje ministerstvo?
Komisia na rezorte spravodlivosti pripravuje pre ľudí formulár, sedembodový program a brožúru. V nej bude vysvetlené, čo robiť v prípade, ak niekto podpísal nevýhodnú zmluvu a hrozí mu nezákonná exekúcia. Ministerstvo bude krok po kroku vysvetľovať, čo spraviť, ak nastane takáto situácia a ako postupovať ďalej. „Práve preto, aby sa podobné prípady nestávali, zriadilo ministerstvo komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, kde naši kvalifikovaní pracovníci pomôžu spotrebiteľom posúdiť, či zmluva, ktorú sa chystajú podpísať, nesie v sebe neprimerané podmienky či nebezpečné riziká,“ hovorí Jankovská.
Komisii stačí, ak jej poškodený napíše o svojom probléme. Podanie nemusí byť napísané v právnom žargóne ani na počítači. Pracovníci komisie si už od poškodeného vyžiadajú doklady a podklady a poradia mu, ako postupovať ďalej. Jankovská zdôrazňuje, že najdôležitejšia je osveta. Títo ľudia majú podľa nej často veľmi nízke právne vedomie, a preto ich treba vzdelávať. „Radíme im, nič nepodpisujte, kým sa s niekým neporadíte,“ hovorí. Podľa nej zmluvy sú často napísané tak, že tu už prestáva platiť známe „neznalosť zákona neospravedlňuje“ či veta „mali ste si veľmi dobre prečítať, čo podpisujete“.
Hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov, exekútorka Stanislava Kolesárová, tvrdí, že výkon exekútora nastupuje až po tom, čo všeobecný súd udelí exekútorovi poverenie. Ten následne upovedomí občana, že súd rozhodol o exekúcii. „Proti nej však môže v 14-dňovej lehote podať námietky,“ upozorňuje Kolesárová. Namietať môže napríklad, že už pohľadávku zaplatil alebo že neexistuje zákonný dôvod siahnuť mu na majetok. Ministerstvo upozorňuje poškodených, že je dôležité nestratiť záujem o ochranu svojich práv.
„Ak je vykonávaná exekúcia, odporúčam podať námietky proti exekúcii, prípadne návrh na odklad a zastavenie exekúcie,“ radí štátna tajomníčka. Sťažovatelia sa môžu prípadne obrátiť aj na niektorú z kancelárií Centra právnej pomoci v regiónoch. Podľa nej musí platiť aj druhá cesta pomoci, a to je ochrana priamo zo strany súdu v rámci prebiehajúcej exekúcie. Platí, že ak súd počas exekúcie zistí, že táto je neoprávnená, musí exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti.
Na problém takýchto ľudí upozorňujú aj niektoré mimovládne organizácie. Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus hovorí, že mnohí ľudia najmä zo sociálne slabších pomerov si často berú pôžičky od viacerých spoločností. Keď nemajú na splácanie, vezmú si ďalšiu pôžičku a keď dlhy dosahujú desaťtisíce eur, prichádzajú o strechu nad hlavou. Podľa jeho odhadov takýmto spôsobom sa na ulicu dostalo možno 20 až 30 percent bezdomovcov. „Ak sa aj postavia na nohy a zamestnajú sa, vo chvíli, keď im začne chodiť výplata, sa všetky exekúcie na nich zrútia a z výplaty majú minimum,“ upozorňuje Kára.
Dôchodkyňa podpísala, čomu nerozumela, čakal ju exekútor
Obrovské množstvo exekúcií ovplyvňuje aj fakt, že ľudia veľa ráz nevedia, akú zmluvu podpisujú. „Často sú podmienky v nej uvedené tak nejasne a komplikovane, že jej bežný spotrebiteľ nemôže porozumieť,“ upozorňuje štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Následne sa podľa nej stáva, že aj tí spotrebitelia, ktorí si riadne plnia svoje záväzky, sa dostávajú kvôli niekoľkým tisícom eur do problémov, kde môžu prísť pri exekúcii aj o strechu nad hlavou.
Jedným z takýchto prípadov je dôchodkyňa Mária z Trenčína. Od nebankového subjektu si požičala tisíc eur na cestu do Nemecka, kde chcela navštíviť svoju sestru. Podpísala úverovú zmluvu, kde okrem iného bola aj zmienka o type úveru – revolvingový úver. Tomu však penzistka neprikladala veľkú dôležitosť a s podmienkami súhlasila. Pani Mária pôžičku splatila v dohodnutej lehote, na čo jej nebankový subjekt v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere (t.¤j. možnosť čerpať poskytnuté zdroje opakovane) poslal na účet ďalších tisíc eur. Keďže dôchodkyňa ďalšie peniaze už nepotrebovala, poslala ich naspäť a myslela si, že všetko je v poriadku.
Prekvapenie nastalo, keď po určitom čase dostala exekučný príkaz, že musí zaplatiť 3-tisíc eur, inak jej hrozí exekúcia. Dôchodkyňa totiž nevedela a ani sa s nikým neporadila, čo vlastne revolvingový úver, ktorý podpísala, znamená. Teda že peniaze, ktoré jej nebankovka poslala a ona ich vrátila, nebankovka podľa zmluvy brala ako splátku ďalšieho poskytnutého úveru. Keďže ten nesplácala, lebo, ako si myslela, požičané peniaze nebankovke vrátila, nebankový subjekt nečakal a vyrubil pani Márii zmluvnú pokutu z omeškania splátok spolu s ďalšími poplatkami. Tie dosiahli výšku spolu takmer 3-tisíc eur. Dôchodkyňa mala šťastie, všeobecný súd, kam sa prípad dostal, túto exekúciu zastavil. Nie je to však ojedinelý prípad.
Podobne dopadol aj istý muž, ktorý si na splátky kúpil mixér. Spoločnosť, ktorá mu mixér núkala, mu dala podpísať tiež tzv. revolvingový úver. A tak kúpa mixéra o dva roky skončila s exekútorom na krku.