Exekúciu na tieto peniaze si v Luxemburgu uplatnila holandská spoločnosť Achmea, vlastník zdravotnej poisťovne Union. Ministerstvo financií tvrdí, že štátu tieto peniaze nechýbajú, pokiaľ sú zablokované. Ak však o ne v exekúcii príde, bude musieť v štátnom rozpočte tento výpadok vykryť.
Exekúcia na slovenské aktíva prišla po tom, čo vlani medzinárodný arbitrážny súd rozhodol, že Slovensko porušilo dohodu s Holandskom a uložil povinnosť zaplatiť majiteľovi Unionu náhradu škody za obmedzenie zisku zdravotných poisťovní z roku 2007 vo výške 22 miliónov eur, plus tri milióny eur za trovy konania. Slovensko odmietlo milióny uhradiť, Achmea sa preto rozhodla pre exekúciu.
Ministerstvo financií tvrdí, že peniaze, aj keď zablokované, stále patria Slovensku. Požiadalo o zrušenie rozhodnutia arbitrážneho tribunálu v Nemecku, no ten ešte nerozhodol. „Prostriedky, ktoré sú uložené v Luxemburgu, sú a budú majetkom Slovenskej republiky až do riadneho ukončenia celého sporu,“ uviedol rezort v stanovisku. Podľa neho štát má šancu spor ešte vyhrať.
Podľa právnikov, ktorých oslovil denník Pravda, peniaze zostanú zablokované dovtedy, kým sa exekútor nerozhodne, v akej výške ich bude sťahovať, k tejto sume bude pripočítavať aj poplatok exekútorovi. Kde sa peniaze na účtoch v luxemburských bankách vzali, ministerstvo financií nechcelo denníku Pravda odpovedať. Odôvodnilo to tým, že chráni záujmy občanov a štátu.
Advokát Radovana Pala si myslí, že odvolanie Slovenska nemá vplyv na vykonanie exekúcie v Luxembursku. „V rámci právneho postupu pri exekúcii sa neprihliada na to, že v inom štáte prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu," tvrdí Pala. Situáciu advokát nevidí ružovo, pretože holandská spoločnosť Achmea si Luxembursko nezvolila náhodne. „Ak ide niekto vymáhať 30 miliónov eur, tak si určite zaplatí veľmi kvalitnú právnu analýzu, z ktorej bude jasné, v ktorej jurisdikcii by sa najľahšie dostal k svojim peniazom," konštatuje Pala. Proti exekúcii sa ešte Slovensko môže odvolať.
Vedúci Ústavu medzinárodného a európskeho práva na Paneurópskej vysokej škole Miroslav Slašťan tvrdí, že rozhodcovský nález Medzinárodného arbitrážneho tribunálu je právoplatný aj vykonateľný. „To, že máme zablokované peniaze, ešte neznamená, že tam aj zostanú, kým nerozhodne odvolací súd v Nemecku. Možno taký predpis v Luxembursku je, že sa čiastka z účtov nestiahne, ale obvykle to tak nebýva," tvrdí Slašťan. Peniaze podľa neho zostanú zablokované len dovtedy, kým sa nerozhodne, z akých účtov sa stiahnu a v akej výške. Chvíľu ešte potrvá, kým si vyčísli exekútor trovy konania, určí sa konečná suma, ktorú potom banka z účtu stiahne.
Podľa advokátky Jany Martinkovej ide o štandardný postup pri takýchto sporoch. „O neštandardný postup by išlo iba v prípade, ak by rozhodnutie arbitrážneho tribunálu z decembra minulého roka nebolo právoplatné a vykonateľné," dodala Martinková.
Ak by sa Slovensku podarilo exekúciu zastaviť, podľa Martinkovej by mohla Achmea iniciovať rovnakú exekúciu v ktoromkoľvek inom štáte, kde má Slovenská republika majetok. V prípade, že náš štát nakoniec docieli zrušenie nálezu arbitrážneho súdu, Slovensko by mohlo žiadať od Achmey peniaze späť.
To, že prostriedky vo výške 29,5 milióna eur sú v súčasnosti blokované, ešte podľa ministerstva financií pre slovenských daňovníkov priamu záťaž nevyvoláva. Ak by však Slovensko spor naozaj prehralo bez možnosti ďalšieho odvolania a peniaze by prešli na účet Achmey, malo by to dosahy na verejné financie. V takom prípade by sa o odškodnenie zvýšil verejný dlh, ktorý vláda musí, naopak, postupne znižovať. Ak by teda štát spor s Achmeou definitívne prehral, sumu 29,5 milióna eur by musela vláda ušetriť buď na verejných výdavkoch, či nájsť cez rast príjmov, lebo dlh si už dovoliť zvyšovať nemôžeme. Napríklad podobnú sumu na úrovni okolo 28 miliónov eur má štátna kasa tento rok zinkasovať z takzvanej dane na luxusné vozidlá, v rámci ktorej platia ľudia pri registrácii nových áut nad 80 kW vyšší poplatok.
Kým arbitráž s Achmeou je rizikom pre štátnu kasu, vláda sa teraz, naopak, snaží viacerými konsolidačnými opatreniami skrotiť každoročný deficit verejných financií, ktorý do dlhu vstupuje. Hrubý verejný dlh tento rok dosahuje okolo 37 miliárd eur, čo je asi 55 percent výkonu ekonomiky. Do roku 2015 rezort financií očakáva nárast dlhu na 56,7 percenta a potom už má dlh začať klesať. Plánovaná úroveň dlhu na rok 2015 je však blízko rizikovej úrovne 57 percent, pri ktorom by vláda pre dlhovú brzdu musela na rok 2017 predložiť vyrovnaný rozpočet spojený s ďalším silným úsporným balíčkom.