Základné školy sa vrátia k preplneným triedam

Kým teraz môže byť v prvých triedach základných škôl najviac 22 detí, po novom by ich malo byť 28. Pre druhý stupeň základných škôl sa maximálny počet žiakov v triede má zvýšiť z 28 na 30. Navrhuje to novela školského zákona, ktorú predložil rezort do pripomienkového konania.

Riaditelia základných škôl sú zo zvyšovania počtov žiakov v triedach zhrození. Tvrdia, že v školách je oproti minulosti viac žiakov s poruchami správania a učenia a ak sa budú zvyšovať počty žiakov v triedach, prejaví sa to na kvalite vzdelávania. „Každý súdny človek vie, že pri počte 25 detí sa učí lepšie ako pri tridsiatich a učitelia sa im môžu viac venovať. Kopeme školstvu hrob,“ hovorí Anna Chlupíková, riaditeľka základnej školy v Novákoch.

„Súhlasím aj s veľkými počtami, ale nech nám dajú možnosť mať v triedach a na školách asistentov. Na škole máme napríklad dve ťažko zdravotne postihnuté deti a nedostali sme na nich asistenta učiteľa. Viete, čo to pre učiteľku znamená, ak im chce pomáhať a venovať sa dobre aj ďalším žiakom?“ dodáva riaditeľka školy.

Rezort školstva tvrdí, že pri určovaní maximálnych počtov žiakov v triedach vychádzal z „priemernej naplnenosti triedy v krajinách OECD v roku 2010“. Podľa Správy o stave školstva bol priemer v OECD 21,3 žiaka na triedu na prvom stupni a 23,3 žiaka na druhom stupni. Na Slovensku to bolo 17,9 žiaka na prvom stupni a 20,6 na druhom.

Predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Alena Petáková vidí za návrhom rezortu predzvesť zmeny financovania škôl a snahu o ich zlučovanie. Školy sa budú financovať nielen podľa počtu žiakov, ale aj podľa počtu tried, čo bude znamenať, že sa zrejme opäť stanoví nielen najvyšší, ale aj najnižší počet žiakov v triede. Zmenu vo financovaní škôl, ktorá sa bude týkať aj stredných škôl, chce rezort pripraviť na jeseň.

„S takýmto zvýšením počtu detí v triedach rozhodne nesúhlasím. Bude to veľký skok najmä pri prvákoch. Je veľký rozdiel mať 22 prvákov v triede a 28, najmä keď je v triedach veľa problémových žiakov,“ hovorí Petáková, ktorá je zároveň riaditeľka bratislavskej základnej školy. Riaditelia škôl sa pritom zhodujú, že správanie detí dnes je iné ako pred dvadsiatimi rokmi, keď v triedach bez väčších problémov učili vyše 30 žiakov.

Novela školského zákona má zaviesť aj ďalšiu zmenu. Terajší prváci na stredných školách s maturitou by mali rátať s tým, že maturita z cudzieho jazyka bude povinná aj v prípade, že si urobia jazykový kurz a získajú certifikát. Od septembra 2015 sa zruší možnosť uznania certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. „Jazykové certifikáty poskytujú rôzne inštitúcie, ktorých úroveň nie je možné kontrolovať zo strany štátu a nie je možné preverovať priebeh a administráciu skúšky,“ uvádza v stanovisku rezort školstva.

Navyše tým, že maturitu z cudzieho jazyka nerobia všetci, sa podľa rezortu nedajú objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci ročníka. „Celoštátne štatistiky, ktoré sú tiež cennou spätnou väzbou, sú ochudobnené o podklady žiakov, ktorí sa na maturitnej skúške z cudzieho jazyka nezúčastnia,“ dodal v stanovisku hovorca rezortu Michal Kaliňák.

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Preplnené triedy. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Riaditelia gymnázií s takýmto krokom súhlasia. „Žiaci, ktorí si urobia certifikát, majú jednoduchšiu maturitu, ale na druhej strane je ťažké porovnať úroveň skúšok, ktoré robili, a či je certifikát na jednej úrovni s maturitnou skúškou. Mnohí učitelia sú toho názoru, aby sa to zrušilo a zachovala sa objektivita, teda aby všetci maturovali pri rovnakých podmienkach,“ hovorí riaditeľka košického Gymnázia M.¤R. Štefánika.

Podľa predsedu Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavla Sadloňa si niektorí žiaci robili jazykové skúšky hlavne preto, aby sa vyhli maturitnej skúške a slabší žiaci prichádzali pred maturitou so žiadosťou o uznanie certifikátu namiesto skúšky. „Vždy budem podporovať žiakov, aby si urobili medzinárodný certifikát z cudzieho jazyka. A ak niekto získal certifikát z cudzieho jazyka na úroveň C1, nemal by mať problém urobiť aj maturitnú skúšku,“ dodáva.

Možnosť nahradiť si maturitnú skúšku certifikátom využívajú maturanti už štyri roky a ich počet z roka na rok stúpa. Vlani bolo takto namiesto maturitnej skúšky z cudzieho jazyka uznaných takmer 1¤400 certifikátov.