Francúzski meteorológovia vystrašili verejnosť, keď pred pár dňami predpovedali najchladnejšie leto za posledných 200 rokov. Súčasné počasie porovnali s rokom 1816, ktorý vstúpil do dejín ako rok bez leta. Globálna klimatická anomália vtedy postihla celú severnú pologuľu. Klimatológ a meteorológ Milan Lapin takúto prognózu odmieta.
„Nepovažujem ju za informáciu od francúzskych meteorológov, je to produkt médií. Z materiálov, ktoré máme k dispozícii, nevyplýva, že by malo byť leto v Európe studené. Môže sa stať, že v niektorej časti kontinentu bude studené, ale určite to nebude v celej Európe alebo v celej strednej Európe,“ vraví Milan Lapin. Pomerne chladné letá boli naposledy v rokoch 1978 a 1980 a podľa Lapina tento rok zrejme prekonané nebudú.
Podľa jeho predpokladov sa oteplí už o pár dní. V polovici budúceho týždňa by sa malo súčasné chladnejšie počasie skončiť a potom by malo nastať oteplenie.
Tento víkend bude počasie ešte nestále. V sobotu má byť oblačno až zamračené, občasný dážď a ojedinele búrky. Denné teploty majú dosahovať 15 až 20 stupňov, v noci klesnú na 9 až 4 stupne. V nedeľu bude asi o dva stupne teplejšie, ale premenlivé počasie bude pokračovať.
Už rastú dubáky
Súčasné teploty a vlhko vyhovujú hubárom. Niektorí už teraz nosia domov plné košíky. Upozorňujú, že skutočná sezóna ešte len prichádza. Podľa stránky Nahuby.sk sa huby aktuálne najviac vyskytujú v regióne, ktorý je ohraničený mestami Martin, Trenčín, Topoľčany, Zlaté Moravce a Prievidza.
Pavol Remiáš z Prievidze, ktorý je členom Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV, očakáva veľmi úspešnú hubársku sezónu, aspoň teraz v jarných mesiacoch. Spadlo dosť dažďovej vody, podhubie sa v zemi rozrástlo a teraz by mali začať rásť plodnice.
„Predpokladám, že do troch dní, možno už teraz cez víkend, by huby mohli rásť v celej svojej jarnej škále. Dá sa očakávať veľmi úspešný hubársky rok, taký, aký na Slovensku už dávno nebol. Našiel som dubáky, kozáky, peniazovky a ešte stále aj májovky. Vydržali pekné a zdravé, lebo bolo chladno. Ale to neznamená, že aj naďalej budú huby bez červíkov. Keď príde teplo, tak sa vyroja muchy a tie začnú tiež hľadať huby, s tým treba počítať. Musíme sa ponáhľať do lesa, aby sme ich predbehli,“ hovorí Remiáš, skúsený hubár, ktorý sa poznávaniu húb venuje už 45 rokov.
Medzi jeho tohtoročné úlovky patria aj hríby zrnohlúbikovité, čo sú chutné jedlé huby, potrebujú len dostatočnú tepelnú úpravu. Niektorí ich považujú za modráky, pretože na reze zmodrajú, ale hríby zrnohlúbikovité pri sušení opäť vyblednú.
Huby pomýlilo počasie
V okolí Novák, na úpätí pohoria Vtáčnik, našli hubári množstvo dubákov s tmavými hlavičkami, ktoré ľudia poznajú ako jesenné či dokonca zimné dubáky. Podľa mykológa mohlo huby pomýliť nestále počasie, keď sa striedali horúce a studené týždne.
„Doterajšie výkyvy počasia mohlo huby popliesť, a tak teraz rastú aj niektoré druhy, ktoré sú inak typické pre jeseň. Rast húb podmieňuje veľmi veľa okolností. Ak by teraz prišli teploty okolo 28 až 30 stupňov, huby prestanú rásť. Pri takýchto vysokých teplotách rast nefunguje, huby potrebujú trochu chladnejšie počasie, okolo 14 až 16 stupňov. Preto keď sú v lete vysoké teploty, máme minimum húb. Opäť začnú rásť až na jeseň, keď teplota klesá,“ povedal mykológ Juraj Humeňanský z Prešova. Hrozbou pre hríby sú nočné teploty, tie nesmú klesnúť na 2 až 3 stupne. Vtedy by sa ich rast pozastavil. Mykológ zároveň upozorňuje, že sa začalo dariť aj jedovatým hubám, na ktoré by si ľudia mali dávať pozor.
„Už sa objavila napríklad muchotrávka biela a muchotrávka končistá, tie sú dosť jedované, obsahujú jed ako muchotrávka zelená. Dajú sa zmýliť s májovkami, dosť sa podobajú, a keď človek reže májovky bez toho, aby sa pozeral na hlúbik, dá sa to pomýliť. Májovka má ružovkasté lupienky, muchotrávka je zospodu biela a pri zemi má pošvu, to si treba všímať,“ vysvetlil Humeňanský.