Peter Minárik, vodohospodár s vyše 40-ročnou praxou, bývalý technický námestník na Povodí Dunaja (dnes odštepný závod Bratislava SVP) upozorňuje na fakt, že ľavostranná hrádza pri starom koryte Dunaja neprešla komplexnou prestavbou. A práve sem vodohospodári usmernia väčšiu časť blížiacej sa povodne. Do prívodného kanála Vodného diela Gabčíkovo nemôžu pustiť všetko, zničilo by to vodnú elektráreň.
Naozaj sa prívalová vlna sploští? Dorazí k nám v menšej sile?
Tá vlna sa po dĺžke veľmi naťahuje a bude to tak pokračovať, pokiaľ nebude živená extrémnymi prítokmi z Álp, najmä rakúskymi riekami Enns a Ybbs. Zatiaľ sa to pohybuje podobne ako v roku 2002. Výhodu máme v tom, že Morava v porovnaní s týmto rokom nemá taký veľký prietok. Je tam voľný priestor pre prirodzený polder, kam sa Dunaj rozlieva. Toto predĺži dobu kulminácie, pokles bude pozvolnejší.
Čiže bude trvať dlhšie, kým voda opadne?
Nástupná časť povodňovej vlny býva pri väčších tokoch dvakrát taká rýchla ako zostupná. Pri malých tokoch to rýchlo vybehne a rýchlo opadne.
Bude to v Bratislave hra o centimetre?
Určite to nebude tak, že voda bude tesne pod úrovňou ochranných línií. Je tam rezerva 50 centimetrov a tá je tam z dôvodu vĺn, plávajúcich predmetov, odtrhnutých plavidiel a výnimočných situácií. Môže sa pridružiť vietor, ktorý naženie vodu viac na jednu stranu. Hladina rieky nie je vodorovná. V oblúkoch sa tlačí viac na jednu stranu. U zemných hrádzí sú rezervy dokonca jeden a pol metra. Som presvedčený o tom, že v Bratislava je dnes na tom o tisíc percent lepšie ako počas povodne v roku 2002 a aj tú sme vtedy zvládli bez vážnejších následkov. Dôležitá je však aj dĺžka trvania vysokých vodných stavov. Podzemné vody stúpajú hore a pri dlhom sýtení môžu hladiny vystúpiť veľmi vysoko a je nutné ich prečerpávanie.
Pre dolnú časť Dunaja budú kritické rozhodnutia vodohospodárskeho dispečingu v Čunove. Ako sa tu musí voda deliť?
Tu všetko závisí od toho, koľko toho dokáže vodná elektráreň Gabčíkovo spracovať cez turbíny. Povodeň spôsobuje to, že klesá rozdiel medzi hladinou pred elektrárňou a za ňou. Ak je tento rozdiel veľmi malý, je ohrozené technologické zariadenie. Môže dôjsť ku kavitácii lopatiek. Tam sa treba rozhodnúť, či poškodíme turbíny alebo odstavíme eletráreň. A v Gabčíkove máme tú možnosť, že sa voda bude prepúšťať náhradne haťovou prevádzkou cez plavebné komory. Prítok na elektráreň je regulovaný v Čunove, rozdelením vody medzi prívodný kanál a staré koryto. Tam je obrovská inundácia, ktorá dokáže odtok spomaliť. Toto pomáha dolným častiam na Dunaji, aj preto je tam teraz len druhý stupeň.
Čo to však spraví s územím, ktoré leží medzi prívodným kanálom a starým korytom?
Je tam riziko, že tam budú kvôli vegetácii a zvýšenej drsnosti prostredia dosiahnuté vysoké hladiny. Najrizikovejšie je to medzi Dobrohošťou a Bodíkmi, pretože tam sú ešte pôvodné hrádze, ktoré siahajú hlboko do minulosti, do 16. a 17. storočia. Postupne sa síce navyšovali, vždy po nejakej povodni, prebehlo tam minimálne šesť rekonštrukcií. Jedna z najväčších bola po povodni v roku 1876, vtedy bolo veľa prietrží na dunajských hrádzach. Ďalším impulzom bola povodeň v roku 1954, tiež katastrofa z roku 1965. Veľká rekonštrukcia ochranných hrádzí prebehla ešte počas výstavby Vodného diela Gabčíkovo, ale práve tohto úseku sa nedotkla.
Prehradenie v Čunove je variant C z pôvodného projektu sústavy vodných diel. Je teraz pre nás lepšie alebo horšie, že Maďarská strana od toho odstúpila?
Toto je určite lepšie, lebo to máme vo vlastných rukách. Pri pôvodnom projekte by sme sa na manipulácii veľmi podieľať nemohli, hoci musela by tu byť spolupráca. Lenže, keď ide do tuhého, potom sa rieši, kto z koho. Vtedy môžu byť rozhodnutia pritiahnuté k vlastným záujmom na úkor druhého partnera. Treba však dodať, že na odbornej úrovni bola táto spolupráca s Maďarskom vždy na veľmi dobrej úrovni.
A čo to znamená pre Maďarsko?
Vždy, keď sa v Maďarsku blíži povodeň, vláda uvoľní prostriedky, teraz oznámili, že bude k dispozícii 15-tisíc vojakov. Vtedy sa tam rozbehne veľká mašinéria a peniaze idú na tieto opatrenia. Horšie je to už s prostriedkami na údržbu, hlavne na preventívne opatrenia. Ale to je problém aj v Českej republike, aj u nás. Bolo by účelnejšie investovať viac do preventívnych opatrení ako do ostraňovania škôd. V tomto smere sme po obrovskej povodni z roku 1997 urobili úžasný pokrok.
Narastá počet extrémnych povodní alebo sa len opakuje história?
Čo sa týka Dunaja, nemyslím si, že narastá počet extrémnych povodní. Povodne sa opakujú úplne pravidelne. Prvé desaťročie nového tisícročia je veľmi podobné poslednému desaťročiu 19. storočia, keď boli štyri veľké povodne. A teraz sa deje to isté. V roku 2002 sme mali dve povodne, v marci a v auguste. V roku 2006 prišla ďalšia, hoci nebola až taká výnimočná a teraz v roku 2013 prichádza ďalšia. Ale problém vidím najmä v tom, že ľudia sa nesprávajú rozumne. Za peniaze vybavíte čokoľvek, aj stavbu domu na brehu rieky. Je tu veľmi veľa čiernych stavieb v záplavových územiach. Stavebný úrad by takéto stavby nemal nikdy povoliť, ani na vlastné riziko.
Máme sa pripraviť na väčšie povodne?
Určite áno. Teraz bola viackrát spomínaná povodeň z roku 1501, počas ktorej zaznamenali vo Viedni prietok 14– až 15-tisíc kubíkov za sekundu. Dnes má Viedeň na túto povodeň vybudovanú ochranu, a dá sa povedať že už aj Bratislava.
Ale čo ďalšie mestá?
To je vždy ekonomická otázka. Akonáhle idete s opatreniami hore, tak sa nesmierne zvyšujú nároky na pozemky a investičné náklady. Európska únia veľmi prísne kontroluje pomer medzi investičnými nákladmi a škodami, ku ktorým by mohlo na danom území dôjsť za 30 rokov. Platí pravidlo, že škody by mali byť štyrikrát vyššie ako náklady. A Bratislava to veľmi vysoko prekročila. Nehľadiac na obete na životoch, škody by boli stonásobne vyššie než 33-miliónová investícia, ktorá sa použila na protipovodňovú ochranu v rokoch 2005 až 2010. Došlo by tu napríklad k znehodnoteniu zásob podzemných vôd, pretože Bratislava svojou ľavostrannou hrádzou bráni celý Žitný ostrov až po Komárno. Ak by došlo ku katastrofe, voda by sa zastavila až na pravostrannej hrádzi Váhu medzi Kolárovom a Komárnom. Stonásobne vyššie škody sú aj tak len mierny odhad. Všetko závisí od toho, ako rýchlo by odtekala voda cez prietrže. Porovnávali sme to s úrovňou ochrany na 1000-ročnú vodu. Tá predstavovala vtedy 13-tisíc kubíkov za sekundu.
Teraz je 1000-ročná voda 13 500 kubíkov. To sa mení?
Bolo to prehodnotené po povodni v roku 2002. Tieto údaje vychádzajú zo štatistiky. Keď sa objaví viac povodní, vychádza to číslo inak.