Podobne by to asi dopadlo, aj keby sa spýtala, či je niekto proti zvyšovaniu platov učiteľov. V univerzitnej aréne sa na vôbec prvej verejnej diskusii o Správe o stave školstva zjavne zišli najmä učitelia všetkých vekových kategórií a riaditelia škôl. Odvahu vstúpiť do nej nabral aj „autor“ správy – minister školstva Dušan Čaplovič.
K slovnej či inej prestrelke napokon nedošlo. Ostatne zástupcovia škôl zjavne neprišli s tým, aby to ministrovi za návrhy, s ktorými nesúhlasia, nejako spočítali. Organizátori z iniciatívy Učiteľ 2020 sa tiež poistili – diskusia bola moderovaná a otázky sa dávali na papierik.
Zaiskrilo sa len v istých momentoch, keď učitelia v pléne dávali najavo svoj nesúhlas s prepočtami ministra napríklad pri zvyšovaní počtu žiakov v triedach a ministra dvíhalo zo stoličky. „Nechajte ma dohovoriť,“ opakoval Čaplovič. Nepáčila sa mu ani kritika spôsobu využívania eurofondov a ich pomalé čerpanie na obnovu a vybavenie škôl. „Nikto nehovorí o tom, že v roku 2011 sa nevyužívali,“ zvyšoval hlas a opravoval čísla o tom, nakoľko sa peniaze už vyčerpali.
Najcitlivejšia téma zvyšovania platov učiteľov sa tiež napokon obišla bez ostrej výmeny názorov. Za vyššie investície do školstva boli vlastne všetci. Hlavný ekonóm ministerstva financií a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko dokonca tvrdil, že je za to aj každý ekonóm na ministerstve financií. Že na rozpočte pre školstvo v porovnaní s peniazmi pre iné rezorty to akosi nevidieť, je podľa neho otázkou toho, kde na to vziať.
„Vieme dofinancovať školstvo, aj výrazne. Ale znamenalo by to niektoré rozhodnutia, ktoré sa Slovákom nepáčia, a preto ich politici nemôžu urobiť,“ povedal Filko. Súhlasili by ľudia so zvyšovaním daní, aby bolo viac na školstvo? Aj v prieskume, ktorý si robila iniciatíva Učiteľ 2020, sa ľuďom taký nápad nepáčil, hoci väčšina súhlasila s tým, aby sa platy učiteľov zvyšovali. Podľa Filka však zvýšením platov učiteľov nie je automaticky zaručená ich kvalita. Aj do zdravotníctva štát postupne podľa neho tiež navýšil peniaze, ale na jeho kvalite sa to akosi neprejavilo.
Stanislav Boledovič z iniciatívy Učiteľ 2020 cestu ku kvalite vidí práve vo zvyšovaní platov učiteľov. Ak by sa zvýšili, aj o učiteľstvo by bol väčší záujem medzi gymnazistami, lebo teraz sa na učiteľské smery hlásia aj štvorkári. A pre zmenu vytiahol graf z obdobia pred hospodárskou krízou, ktorý ukazuje klesajúce výdavky na školstvo v porovnaní so zdravotníctvom, ale zároveň podstatne vyššie výdavky domácností na konzum. „Ak si nechceme pritiahnuť opasky, ale naďalej zvyšovať konzum, tak sa tie peniaze budú ťažko hľadať,“ dodal.
„Boli sme ochotní zvýšiť platy lekárom, policajtom. Prečo nie sme ochotní a schopní zvýšiť platy učiteľom? Učiteľ je vždy na poslednom mieste,“ vyhlásila zakladateľka projektu Infovek Beáta Brestenská z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Platy učiteľov by podľa Správy o stave školstva, ktorú minister predložil na verejnú diskusiu, mali postupne rásť tak, aby v roku 2020 tvorili najmenej 75 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca. Začínajúci učitelia by mali mať plat na úrovni priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Zvyšovanie platov, ktoré spomína správa, má však jeden háčik – chýbajú v nej konkrétne finančné záväzky. „Nápad ministra je výborný, len dajme do správy, že je desať percent každý rok,“ vyzval Boledovič ministra.
Ten so zvyšovaním platov súhlasí, ale jasný konkrétny záväzok každoročného zvyšovania platov učiteľov stále nedáva. „Niektorý rok sa dá menej, iný zas aj výrazne viac,“ reagoval Čaplovič. Niečo však predsa len sľúbil. Platy učiteľov by sa do konca volebného obdobia, teda roku 2016 mali podľa neho dostať na úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy, čo by znamenalo plat približne tisíc eur mesačne. „Tam by som to chcel dotiahnuť, to je možné urobiť,“ dodal. Už teraz sú podľa neho priemerné platy učiteľov a odborných zamestnancov škôl na úrovni 849 eur.
Na jasný záväzok o zvyšovaní investícií do školstva čakajú aj najväčšie školské odbory. Tie si v apríli začali robiť medzi učiteľmi prieskum, či by na jeseň boli ochotní ísť opäť do jednodňového alebo viacdňového štrajku. Prieskum uzatvorili včera. Podľa predbežných informácií návrh na štrajk nemal u učiteľov masívny ohlas. Výsledky má odborový zväz zverejniť na budúci týždeň.