Dodal, že kritici, ktorí radi vyčítajú SNS chyby, by jej teraz mali férovo uznať aj zásluhy za správne rozhodnutia v minulosti. „Celá pravda je taká, že nielen bez Bruselu a jeho Kohézneho fondu, ale ani bez priority SNS vo vláde by efektívna protipovodňová ochrana Bratislavy a miest na Dunaji nevznikla,“ vyhlásil.
„Stavebné konanie na vybudovanie protipovodňových zábran medzi Starým a Novým mostom v Bratislave sa začalo v novembri 2007, práce sa dokončili v roku 2010. 80 percent nákladov na celý systém ochrany od Devínskej Novej Vsi po obec Sap pod Gabčíkovom sa hradil z Kohézneho fondu EÚ, zvyšok zo slovenských zdrojov. Ak médiá neváhali kritizovať SNS za riadenie fondov, mohli by na druhej strane oceniť aj prínos národniarov,“ dodal.
Pripomenul, že na boj proti záplavám vláda na žiadosť SNS prvýkrát vyčlenila prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2008 v sume 1,6 miliardy korún (53,11 milióna eur). Na nové protipovodňové systémy v Bratislave sa celkovo na tri roky vyčlenilo 1,21 miliardy korún.
„Dovtedy rezort životného prostredia dostával peniaze len na odstraňovanie povodňových škôd, aj to len čiastočne a oneskorene. Súčasné zvládnutie tisícročnej vody v Dunaji by teda nebolo možné bez hrádzí vybudovaných v systéme protipovodňovej ochrany z obdobia vládnutia SNS,“ vyhlásil Rafaj.
V aktívnej protipovodňovej politike je vzhľadom na zmeny počasia podľa SNS nevyhnutné pokračovať. „Aj keď krízové situácie preverujú súdržnosť spoločnosti, do budúcnosti je žiaduce vybudovať aj na petržalskom brehu rovnakú mieru protipovodňových zábran a na hornatom Slovensku pokračovať v budovaní ochrany pred prívalovými dažďami,“ uzavrel Rafaj.