Približne toľko totiž stojí podľa odborníkov výmena nábytku, spotrebičov a oprava omietok či podláh. Ďalšie náklady prídu so znižovaním vlhkosti, ktorá sa do múrov dostala. Poloprofesionálny vysúšač domu s kilowattovým výkonom totiž za deň spotrebuje elektrinu v hodnote asi štyroch eur.
Oprava budovy by sa však nemala obmedziť iba na výmenu plávajúcich podláh či vymaľovanie stien. „Pôvodnú nasiaknutú omietku je najlepšie strhnúť až na murivo a nechať vyschnúť. Inak by schla príliš dlho a aj keď by navonok už vyzerala suchá, mohli by nastať problémy s plesňami,“ radi majster v oblasti stavebníctva z trnavského regiónu Ján Pišek.
Šťastie v nešťastní majú rodiny, ktoré majú dom aj zariadenie poistené. Za záplavou zničené veci si môžu kúpiť nové a poisťovňa im ich zaplatí v plnej výške. Zároveň treba myslieť na to, že pred začatím odstraňovania škôd je dobré následky odfotiť a poškodené veci odložiť, aby ich posúdil pracovník poisťovne.
Údaj o predpokladaných nákladoch však platí iba v prípade, ak voda neporušila statiku stavby. V takom prípade je podľa odborníkov lacnejšie a rýchlejšie dom zbúrať a postaviť nanovo. „Kto by sa rozhodol pre tento krok a chce naďalej bývať na rovnakom mieste, mal by zvážiť, aký typ stavby zvolí,“ podotýka architekt a zároveň šéf Slovenského združenia pre zelené budovy Tomáš Guniš.
Rozmočená zem pod domom totiž neunesie takú veľkú hmotnosť ako pred stúpnutím hladiny povrchových či podzemných vôd. Preto sú podľa Guniša vhodnejšie do záplavových území stavby postavené z dreva. „Porovnateľný poschodový dom so zastavanou plochou 80 štvorcových metrov a 120 metrami úžitkovej plochy váži asi 285 ton, kým montovaný je zhruba o 115 ton ľahší,“ vyčísľuje architekt.
Mnoho domov však vytopila podzemná voda. Podľa Andrey Ľuptákovej zo Slovenského hydrometeorologického ústavu preto treba myslieť aj na kvalitu vody v studniach. „Po zvýšení hladiny podzemných vôd po záplavách sa môžu v studniach vyskytnúť látky, ktoré tam bežne nie sú,“ vraví Ľuptáková. „Vo väčšej miere sa môžu objaviť dusičnany či dusitany,“ dodáva hydrologička. Tie sú aj v menších množstvách nebezpečné pre detský organizmus, veľké koncentrácie môžu spôsobiť problémy aj dospelým ľuďom.
Zistiť kvalitu vody pomáhajú vodárenské spoločnosti. Podľa hovorcu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zenona Mikleho v súčasnosti voľné kapacity na skúmanie vody zo studní nemajú. „Laboratórium prioritne zabezpečuje kontrolu kvality pitnej vody z územia povodňou postihnutej Bratislavy a jej prímestských oblastí, ktoré sú zásobované vodu z verejného vodovodu prevádzkovaného našou spoločnosťou,“ zdôvodňuje hovorca.
Keď sa situácia stabilizuje a kapacity sa uvoľnia, za minimálny rozbor základných parametrov žiadajú bratislavskí vodári 136 eur. Kompletný rozbor vody stojí takmer 856 eur.