Z voliteľných predmetov budú povinné

Základné školy sa svojimi rozvrhmi hodín budú od septembra 2014 viac podobať jedna na druhú. Všetky základné školy bez ohľadu na ich zameranie majú mať opäť stanovený predpísaný minimálny počet hodín jednotlivých predmetov podľa ročníkov.

12.06.2013 15:00
žiak, žiaci, študent, študenti, škola, učenie,... Foto:
Ilustračné foto
debata (18)

Počet tzv. voliteľných hodín, ktoré školy využívali podľa svojho zamerania napríklad na viac hodín cudzích jazykov alebo informatiky, prípadne na doplnenie rozvrhu o vlastné predmety, sa podstatne zúži. Namiesto toho budú mať žiaci viac povinných hodín slovenčiny, matematiky a prírodovedných predmetov. Na druhej strane sa už povinne nebudú učiť dva cudzie jazyky. Staronový systém, ktorého návrh v týchto dňoch zverejnil Štátny pedagogický ústav, má svoje výhody, ale aj úskalia.

Učiteľom i riaditeľom škôl tento systém uľahčí prípravu učebných plánov pre jednotlivé ročníky a v prípade prestupu žiaka zo školy na školu by nemali vzniknúť situácie, keď žiak nastupuje do ročníka, v ktorom musí dobiehať veľkú časť toho, čo sa v inej škole na danom predmete ešte neučil. „Sloboda, ktorú základné školy dostali, je vhodná skôr pre stredné školy. Na základných školách to spôsobuje problémy pri prestupoch detí z regiónu do regiónu, ale aj v rámci mesta,“ hovorí riaditeľka senickej Základnej školy na Sadovej ulici Svetlana Chábelová.

Vracia sa pracovné vyučovanie

Riaditeľov niektorých škôl trápi najmä zavedenie povinného predmetu pracovné vyučovanie. Mnohé školy totiž niekdajšie pracovné dielne, kde sa žiaci učili technickým prácam, zrušili a namiesto nich vytvorili napríklad počítačové učebne. Na iných školách zas s návratom k pracovnému vyučovaniu súhlasia. „Deti sa aj pri niekdajších pestovateľských prácach tešili z kvetinového záhonu, o ktorý sa starali, pestovali bylinky, milovali varenie a napodiv sa naň tešili najmä chlapci,“ spomína riaditeľka bratislavskej základnej školy Andrea Pitoňáková. Škola má doteraz drevodielňu, problémom je skôr materiál. Ten chýba aj v ďalších školách. „Mali sme plán, že vytvoríme knižnicu. Tak sme prosili rodičov, či by nám nedali nejaké drevo, ktoré by deti mohli opracovávať. Finančné možnosti sú také, aké sú, rozmýšľame teda o inom materiáli. Radi by sme to učili, ale potrebujeme na to aj isté vybavenie,“ upozorňuje riaditeľka nováckej školy Anna Chlupíková.

S posilnením výučby slovenčiny, matematiky a prírodovedných predmetov nemá problém – aj doteraz na to využívali voliteľné hodiny. „Na prvom stupni sme pridali matematiku a slovenčinu, najmä čítanie, ktoré deťom teraz robí veľké problémy. Na druhom stupni sme posilňovali predmety podľa zamerania tried, pričom máme športové, jazykové a prírodovedné. To, že bude menej voliteľných hodín, znamená, že každé dieťa dostane to, čo má dostať,“ hovorí riaditeľka senickej školy.

V iných školách by privítali väčšiu slobodu. „To, že učivo nebolo rozdelené po ročníkoch, nám vyhovovalo. Máme dosť šikovných a iniciatívnych učiteľov, ktorí nepotrebujú diktát zhora a spracovali si to podľa potrieb detí. Nie sme z toho nadšení, že sa vraciame k rozpisu po ročníkoch, ale prispôsobíme sa tomu,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková. Aj v tejto škole využívali voliteľné hodiny na posilnenie predmetov, ktoré sa teraz budú povinne učiť viac. „Ale v rámci prierezových predmetov robíme aj kurzy, napríklad dvojdňový kurz environmentálnej výchovy, a túto formu výučby by sme chceli posilniť. Ak do toho pôjdeme, budú nám chýbať hodiny, ktoré sú presne rozdelené podľa štátneho vzdelávacieho programu,“ vysvetľuje výhody väčšej slobody škôl.

Angličtina nepovinne

Kým pri nastavení počtu hodín slovenčiny, matematiky a prírodovedných predmetov školy o veľkú časť slobody prídu, naopak, väčšiu slobodu dostanú pri výučbe cudzích jazykov. Tak ako avizuje Správa o stave školstva, ktorú predložil na verejnú diskusiu minister školstva Dušan Čaplovič, žiaci nebudú mať povinné dva cudzie jazyky, ale len jeden.

Kým predchádzajúci minister zaviedol ako povinný prvý cudzí jazyk angličtinu, po novom majú žiaci dostať opäť na výber aj z iných jazykov. Druhý cudzí jazyk majú teraz žiaci od šiesteho ročníka, pričom povinná je len jedna hodina týždenne. Po novom má byť druhý cudzí jazyk len voliteľným predmetom a učiť sa má dve hodiny. Ústup od dvoch cudzích jazykov riaditelia škôl vítajú.

Čo sa má zmeniť pre základné školy

angličtina nemá byť povinným prvým cudzím jazykom – žiaci majú mať na výber aj z iných jazykov, druhý cudzí jazyk bude len voliteľný
na oboch stupňoch ZŠ sa má zvýšiť počet povinných hodín slovenčiny a matematiky, zníži sa počet voliteľných hodín
od 3. triedy ZŠ má byť povinná hodina pracovného vyučovania týždenne
prváci a druháci ZŠ majú mať opäť prvouku
na 2. stupni ZŠ sa má zvýšiť počet povinných hodín prírodovedných predmetov, najmä biológie, zo spoločenskovedných predmetov sa posilní len geografia
na 2. stupni ZŠ sa má zrušiť výchova umením, posilniť sa má najmä výtvarná výchova – povinná bude hodinu týždenne pre každý ročník

„Teším sa, že sa uvažuje o zrušení druhého cudzieho jazyka, lebo ten robil najväčšie problémy najmä slabším deťom. Majú problém so slovenčinou, potom sa pridáva angličtina, nieto ešte ďalší jazyk,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch.

Naopak, ústup od angličtiny ako povinného prvého cudzieho jazyka niektorých riaditeľov škôl prekvapil. „Nerozumiem, prečo sa to opäť mení,“ hovorí Viera Kubicová, riaditeľka základnej školy v Čadci. V každom prípade škola bude angličtinu ďalej ponúkať na výber. „Angličtinu uprednostňujú aj rodičia,“ dodáva. Aj na základnej škole v Senici budú ponúkať hlavne angličtinu. „Taký je jednoducho trend, bez angličtiny sa dnes človek nezaobíde. Aj keď ako nemčinárke je mi ľúto, že nemčina je na ústupe,“ hovorí riaditeľka Chábelová.

Spádové školy?

Druhý cudzí jazyk nebude pre žiakov povinný. „Školy nebudú povinné ponúkať ako voliteľný druhý cudzí jazyk,“ potvrdil pre Pravdu hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák. Ponuka a výučba cudzích jazykov sa tak môže stať pre rodičov jedným z kritérií budúceho výberu školy, najmä ak sa obsah učiva na jednotlivých školách bude čoraz viac podobať. Výber školy by však v budúcnosti mohol byť obmedzený v prípade, že by ministerstvo naplnilo plán, ktorý tiež avizuje v Správe o stave školstva – teda zavedenie povinnej školskej dochádzky v spádovej škole určenej obcou, kde má rodič trvalý pobyt.

tabuľka, povinné školské minimum

Tento návrh väčšina rodičov i zástupcov škôl už kritizovala. „Čo sa týka spádovosti, ktorá je súčasťou Správy o stave školstva – je stále otvorená verejnej diskusii. Pripomienkovanie naďalej pokračuje, a teda je predčasné sa k daným veciam vyjadrovať,“ uviedol hovorca ministra školstva na otázku, či rezort trvá na pláne spádových škôl.

Na výtvarnú iba farbičky nestačia

Výtvarná nie je len kreslenie a maľovanie. Aspoň by nemala byť. „Vždy závisí aj od učiteľa, či dokáže u detí vyvolať záujem a ako vie s nimi pracovať. Výtvarná nie je o tom, že dieťa vie maľovať,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková. Na škole majú šikovnú výtvarníčku, ktorá vie deti zaujať, takže so zvyšovaním počtu hodín pre tento predmet nevidí až taký problém.

Aj navrhnuté učebné plány pre výtvarnú výchovu nepripomínajú časy, keď sa v školách na hodinách výtvarnej len maľovalo a kreslilo a občas sa šlo na výstavu do galérie. Teraz by deti mali v rámci výtvarnej dostať nielen znalosti o umeleckých štýloch, ale aj základy architektúry, fotografovania či dizajnu.

Piataci by si napríklad mali na hodinách výtvarnej navrhovať zariadenie vlastnej detskej izby či triedy, v neskorších ročníkoch vytvárať plán mesta či dediny. Mali by tiež dostať základy dizajnu – navrhovať logá, znaky či erby pre vymyslenú firmu, či vlastnú obec, ale aj odevy alebo doplnky. Na konci základnej školy by už mali vedieť urobiť vlastnú reklamnú kampaň na svoj vymyslený produkt alebo akciu, čo predpokladá, že sa naučia pracovať aj s digitálnym fotoaparátom nielen na „cvakanie“ záberov do rodinného albumu, ale aj s videokamerou. Fotografie a videoklipy by mali vedieť upravovať na počítači, naučiť by sa mali kresliť telesá v 3D programe.

Kameňom úrazu pri takejto forme výtvarnej však môže byť vybavenie škôl počítačmi, potrebnými programami, ale aj kvalifikovanými pedagógmi. „Výtvarníkov nie je veľa. A ak má niekto samostatne ukončený predmet výtvarná výchova, tak sa tým veľmi neuživí,“ upozorňuje riaditeľka bratislavskej Základnej školy na Karloveskej ulici Andrea Pitoňáková. V ich škole sú triedy, kde žiaci majú výtvarnú radi, v iných triedach ju zas priam neznášajú. Aj preto by riaditeľka počet hodín výtvarnej nezvyšovala. Viac hodín výtvarnej síce deťom odľahčí rozvrh od ťažkých predmetov, ale deťom, ktoré majú rady výtvarnú či hudobnú, by skôr odporúčala základnú umeleckú školu.

Povinná hodina výtvarnej týždenne zrejme nepoteší viaceré deti. Budú ju mať takto až po deviaty ročník. Výtvarná a hudobná nahradia doterajší predmet výchova umením, ktorý sa učia ôsmaci a deviataci. Posilnenie výtvarnej v deviatom ročníku podľa ministerstva školstva súvisí s využívaním informačných technológií. Otázne je, či školy na ne budú mať a či deti nebudú ráno vstávať s frflaním typu: „Zas je štvrtok? Zas bude výtvarná! Keby som si tam aspoň mohol kresliť mapy, a nie kvetinky…“

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba