Obálka bola len jedna, s menom Čižnár

Návrh s jeho kandidatúrou odovzdal do parlamentu predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer). Žiadneho ďalšieho kandidáta poslanci do včerajšieho popoludnia nepredložili. „Podateľňa prijala iba jeden návrh,“ potvrdil Madej. Kandidátov na funkciu generálneho prokurátora navrhujú poslanci. Parlament bude voliť Čižnára v utorok 18. júna.

Opozícia svojho nominanta nepostavila. Strany združené v Ľudovej platforme tvrdia, že pre nich je jediným kandidátom Jozef Čentéš, ktorého pred rokom zvolil parlament. Do funkcie ho však prezident Ivan Gašparovič nevymenoval. Pravica sa na novej voľbe zúčastniť neplánuje, chce však v parlamente diskutovať. Predseda KDH Ján Figeľ vyhlásil, že sa budú Čižnára pýtať, prečo zmenil názor, keď pôvodne tvrdil, že súhlas na kandidatúru dá až po rozhodnutí Ústavného súdu o predbežnom opatrení na zastavenie ďalšej voľby, o ktoré žiadal Čentéš. „Tri politické strany sa zhodli, že rozhodnutie Smeru pristúpiť k novej voľbe je hrubým porušením ústavnosti a odmietame takéto konanie už z princípu,“ reagoval Figeľ. Čižnárovi odkázal, že keď bude zvolený hlasmi jednej politickej strany, bude niesť pečať „smeráckeho generálneho prokurátora“.

Čižnár, ktorý zatiaľ šéfuje bratislavskej krajskej prokuratúre, včera o svojej kandidatúre nekomunikoval. Cez hovorcu krajskej prokuratúry René Vaneka odkázal, že svoje rozhodnutie zmenil, pretože mu podporu vyjadrila väčšina prokurátorov. „Jeho rozhodnutie posunula podpora jeho kolegov, čo opakovane potvrdila aj novovzniknutá Rada prokurátorov. Ako aj fakt, že vyriešenie situácie so sťažnosťou pána Čentéša je v nedohľadne,“ reagoval Vanek.

V exkluzívnom rozhovore pre Pravdu Čižnár uviedol, že pri jeho rozhodovaní, či kandidatúru prijme, je podstatné, že ho s výzvou, aby išiel kandidovať, oslovilo šesť zo siedmich krajských prokurátorov. „V priebehu dvoch uplynulých dní ma osobne kontaktovalo šesť zo siedmich krajských prokurátorov a doslova na mňa apelovali, aby som ponúkanú kandidatúru prijal v záujme celého rezortu a predovšetkým v záujme upokojenia situácie na Generálnej prokuratúre,“ uviedol kandidát. Podľa neho mu všetci zdôraznili, že to je nielen ich osobný názor, ale aj názor prokurátorov, ktorých riadia.

Smer odmieta, že by k výberu kandidáta pristupoval stranícky. „Smer sa počas celého procesu správal korektne. Nového generálneho prokurátora mohol voliť už na začiatku volebného obdobia, napriek tomu chcel počkať na rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša. Zablokovaním Ústavného súdu, ako aj postojom prezidenta však vznikol nový stav, na základe ktorého je evidentné, že Generálna prokuratúra by nemala nového šéfa ešte minimálne rok,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Upozornil, že kandidáta na generálneho prokurátora prokurátori vyberali spomedzi seba, prihliadali pritom na odborné i ľudské kvality. Čižnára odporučila stará i nová Rada prokurátorov, ako aj šiesti zo siedmich krajských prokurátorov. Rada prokurátorov zároveň vyzvala na čo najrýchlejšie obsadenie postu generálneho prokurátora.

Šéfovať celej prokuratúre nie je prvá ponuka, ktorú dostal Čižnár od premiéra, ktorý je jeho spolužiak z vysokoškolských štúdií a priateľ, čo Čižnár priznal v rozhovore. Počas prvej Ficovej vlády dostal ponuku šéfovať tajnej službe, neskôr, roku 2009, keď sa uvoľnilo kreslo ministra spravodlivosti po Štefanovi Harabinovi, premiér mu ponúkol túto funkciu. Čižnár obe odmietol z dôvodov, ktoré nechce zverejniť.

Ak v utorok poslanci Čižnára zvolia, záleží na prezidentovi, či a kedy sa ho rozhodne vymenovať. Na čelo prokuratúry by sa tak mohol súčasný bratislavský krajský prokurátor postaviť už o pár dní.

Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2010 hľadala koalícia SDKÚ, KDH, SaS a Most-Híd spoločného kandidáta dlhé mesiace. Až po mnohých rokovaniach o viacerých kandidátoch, vyhrážkach premiérky demisiou našla zhodu na Čentéšovi. Toho sa jej podarilo zvoliť až na šiesty pokus.