Podľa šéfa Nových školských odborov Ľudovíta Sebelédiho podobných príbehov po výzve učiteľom, aby sa nebáli ozvať, dostal za dva týždne takmer sto.
„Slovensko potrebuje antimobbingový zákon. Pomohlo by to nielen školstvu, ale aj celej spoločnosti. Šikanovanie učiteľov existuje a trpí tým nielen učiteľ, ale aj žiak,“ hovorí Sebelédi. Okrem zákona na ochranu zamestnancov pred šikanovaním by podľa neho tiež pomohlo zvýšiť počet učiteľov v rade školy i viac informácií o tom, kde sa učitelia môžu v prípade potreby obrátiť. „A venovať sa tomu treba aj na pedagogických fakultách, aby budúci učitelia vedeli, do čoho idú,“ dodáva.
Komplikovanejší je prípad učiteľa, ktorý bol len nedávno prepustený z organizačných dôvod. Ako predseda rady školy sa ozval proti zmluve, ktorú uzavrela škola s advokátkou. Koncom mája po maturitách dostal výpoveď. „V normálnej škole sa to takto nedeje, keď hrozí prepúšťanie, riaditeľ učiteľa upozorní, priprav sa na to. V tomto prípade si riaditeľ hneď po obede zavolal učiteľa do riaditeľne a dal mu výpoveď,“ hovorí o prípade kolegu z inej školy učiteľ bratislavskej Spojenej školy na Novohradskej ulici Vlado Crmoman. „Neľutujem a nikdy nebudem ľutovať, čo som spravil. Bol to zároveň prejav občianskeho postoja,“ hovorí učiteľ občianskej náuky Oto Žarnay, ktorý je odhodlaný ísť sa svojich práv domôcť aj súdnou cestou.
Na chýbajúci jasný zákaz šikanovania na pracovisku upozorňuje aj právnička Janka Debrecéniová. „Zákon len zakazuje konanie zamestnávateľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pod čo šikanovanie jednoznačne spadá,“ hovorí. Dobré mravy však nie sú nikde jednoznačne definované a každý si pod nimi predstavuje niečo iné. Navyše, ako upozorňuje Debrecéniová, súdy toto ustanovenie často ignorujú. „Takže konania, v ktorých by sa obete šikanovania opierali len o rozpor s dobrými mravmi, nie sú ľahkou cestou na získanie ochrany pred šikanovaním,“ dodáva. Ochranu pred šikanovaním poskytuje antidiskriminačný zákon, ten sa však vzťahuje len na prípady diskriminácie z dôvodov ako pohlavie, vek, etnicita a iné.
To, že terorizovanie na pracovisku je jedným z najčastejších problémov na trhu práce, upozorňujú napríklad aj správy Slovenského národného strediska pre ľudské práva. S prehlbujúcou sa hospodárskou krízou ich prípadov len pribúda. Podľa Debrecéniovej sa pritom najmä vo verejnom sektore častejšie vyskytujú prípady, keď je zamestnanec šikanovaný preto, že upozorňuje napríklad na nehospodárne konanie zamestnávateľa. „Ale stáva sa to aj v iných prípadoch. Ak je zamestnanec schopný a niekedy aj šikovnejší ako jeho nadriadený, často je to spúšťačom šikanovania,“ dodáva.
Odborový zväz pracovníkov školstva v takýchto prípadoch odporúča učiteľom obrátiť sa na zástupcu zväzu. „Každý člen má nárok na bezplatnú právnu pomoc. Riešia sa pritom nielen pracovno-právne, ale aj občianskoprávne spory,“ povedal predseda odborov Pavel Ondek. Podľa neho sa za uplynulých 20 rokov riešili stovky takých sporov. Podľa šéfa konkurenčných Nových školských odborov by odbory mali poskytovať lepšiu ochranu. Upozornil na prípady, keď šéf miestnej odborovej organizácie neobhajoval záujmy pedagógov, ale skôr vedenia školy.