Túto povinnosť majú len podniky s rizikovými povolaniami ako baníci, lesníci či oceliari. Zdravotný dohľad pre zamestnávateľov bez výnimky nariaďuje európska smernica, ktorú mal náš štát prevziať. Európska komisia v súčasnosti preveruje Slovensko, či v zákonoch dostatočne chráni zdravie a bezpečnosť zamestnancov.
Do konca roka 2011 museli zdravotnú službu zabezpečiť všetci zamestnávatelia. Parlament však zákon zmenil a nechal túto povinnosť len v rizikových povolaniach. Asociácia súkromných lekárov požaduje, aby sa navrátil legislatívny stav spred januára 2012. „V opačnom prípade nám z Európskej komisie hrozia sankcie takmer 18 miliónov eur,“ povedal predseda odbornej sekcie pracovných zdravotných služieb v asociácii Samuel Lvončík. Podľa neho je služba potrebná preto, lebo stúpa počet chorôb z povolania práve v nerizikových skupinách.
Európska komisia vie, že naši zamestnávatelia nemusia poskytovať túto službu v nízkorizikových povolaniach. „Európska komisia nezačala voči Slovensku konanie o porušení právnych predpisov, momentálne preveruje, či v tom ohľade Slovensko plní svoje povinnosti v súlade s európskymi pravidlami o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.
Pracovnú zdravotnú službu zavádza zákon o ochrane verejného zdravia. Jeho novela už bola pripravená, v marci tohto roka ju pre administratívnu chybu z parlamentu stiahla ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Lenky Skalickej zákon je stále v štádiu úpravy. „Kým nebude k dispozícii konečná verzia zákona, nebudeme konkretizovať zmeny,“ odpovedala Skalická na otázku, či povinnosť zdravotnej služby novela zákona rozšíri. Úrad je podľa nej v kontakte s Európskou úniou a všetky zmeny budú v súlade s európskymi nariadeniami.
Väčšina pracujúcich ľudí je podľa asociácie súkromných lekárov zaradená do prvej a druhej nerizikovej skupiny zo štyroch. Tam napríklad patria učitelia, lekári, predavačky, asistentky aj mnohé ďalšie profesie, čo je 95 percent pracujúcich. Lvončík upozorňuje na to, že títo pracujúci nemajú podľa platnej legislatívy trvalý zdravotný dohľad. „Bohužiaľ súčasná legislatíva negarantuje odborný zdravotný dohľad zamestnancov v nerizikovej kategórii, a práve tá sa v praxi ukazuje ako najproblematickejšia,“ tvrdí Lvončík. Podľa neho až 66 percent chorôb z povolania bolo v roku 2009 priznaných práve u zamestnancov zaradených do druhej nerizikovej skupiny a trend pokračuje ďalej. Lvončík poukazuje na to, že kým v minulosti choroby z povolania boli viac spojené s ušami, šumením v ušiach, stratou sluchu či pľúcnymi problémami, v súčasnosti skôr prevládajú ochorenia pohybového aparátu, čo súvisí najmä so zmenou štruktúry priemyslu.
Odborný garant a vedúci pracovnej zdravotnej služby spoločnosti Miomed Ferdinand Krutý tvrdí, že sa množia problémy s bedrovou a krčnou chrbticou, psychické ťažkosti a ničia sa aj oči. Upozorňuje, že pre lekára pracovnej zdravotnej služby sú rizikoví aj tí zamestnanci, ktorí pracujú s počítačom už viac ako štyri hodiny.
Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že táto povinnosť zamestnávateľom iba zvyšovala náklady. „Odborný zdravotný dohľad aj pre iné ako rizikové skupiny nepomáha riešiť žiadnu situáciu a legislatíva nie je potrebná,“ tvrdí Machunka.
Zamestnávatelia musia platiť súkromné firmy, ktoré vykonávajú pracovnú zdravotnú službu, a pre zamestnávateľa ide o vyhodené peniaze. Iná situácia je v tretej a vo štvrtej rizikovej skupine. Tam to má podľa Machunku svoje opodstatnenie a zamestnávateľské zväzy to podporujú. Samotné odporúčania pracovných zdravotných skupín sú veľmi jednoduché. Rady typu: popreťahovať telo či žmurkať očami poznajú všetci už z médií. O hroziacich sankciách z európskeho dvora Machunka nemá žiadne informácie.
Napriek tomu, že zamestnávatelia nemusia zabezpečovať zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov, stále pre nich platí povinnosť dodržiavať ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci.