Tá to však už po viacerých neúspešných pokusoch neurobila. Objavil sa však kandidát na podpredsedu úradu Ján Vrbacký, ktorého nominovala poslankyňa Mária Ritomská (OĽaNO).
Alojz Hlina (nezaradený) neuspel s návrhom, ktorým chcel vzhľadom na okolnosti voľby generálneho prokurátora prijať uznesenie, na základe ktorého by Deň Ústavy SR (1. september) nebol aj Dňom otvorených dverí NR SR.
Richard Vašečka (OĽaNO) sa zase u predsedu NR SR Pavla Pašku dožadoval, aby do programu schôdze zaradil návrh na odvolanie Jaroslava Bašku (Smer) z čela brannobezpečnostného výboru, ktorý podal do parlamentnej podateľne ešte 24. mája. Paška mu odkázal, že zákon o rokovacom poriadku taxatívne stanovuje, akým spôsobom a pri splnení akých podmienok sa takýto návrh stáva súčasťou schôdze.
Viliam Novotný (SDKÚ) neúspešne žiadal predloženie správy o výsledkoch arbitráže vo veci zákazu zisku medzi SR a zdravotnou poisťovňou Union a o rizikách možných prehratých súdnych sporov pri pripravovanom vytvorení jednej zdravotnej poisťovne.
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) preložil svoju novelu zákona upravujúcu pravidlá chovu a držania psov 14 vybraných plemien až na septembrové rokovanie. Do zoznamu plemien psov so sprísneným držaním sa majú dostať plemená pitbulteriér, bandog, stredoázijský ovčiak, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, americký staffordshirský teriér, šarplaninac, tornjak, brazílska fila, tosa inu, kangal, americký buldog, boerboel a moskovský strážny pes.
Poslanci sa tiež budú musieť vysporiadať s novelou Trestného zákona, ktorú parlamentu vrátil prezident. Právna norma dáva druhú šancu drogovo závislým a hrozí väzením pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu neprídu do práce. Gašparovičovi sa však zdá príliš prísne, že zdravotníkom pri takomto konaní hrozí strata registrácie na 10 rokov či peňažná sankcia. Hlava štátu navrhuje stratu registrácie znížiť na dva roky. Prezident nesúhlasí ani so znížením trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest. Do tretice má Gašparovič problém aj s paragrafom, ktorý sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii.
Prezident vrátil poslancom aj zákon o hlásení pobytu občanov, ktorý okrem iného zavádza pod hrozbou pokuty povinnosť nahlásiť odchod z republiky na viac ako 90 dní príslušným úradom. Gašparovičovi sa nepozdáva nová formulácia, podľa ktorej je občan „povinný ohlásiť“ odchod z republiky na viac ako 90 dní, a chce ju zo zákona vymazať. Rezort vnútra túto zmenu vysvetľoval tým, že doterajší zákon neukladal občanovi výslovne povinnosť odchod ohlásiť, a preto bola do zákona zavedená formulácia „je povinný ohlásiť“. „S týmto odôvodnením nemožno súhlasiť,“ tvrdí prezident.
Definitívne sa rozhodne aj o osude novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá prináša lekárom pracujúcim v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti tretiu etapu zvyšovania platov. Zvýšené mzdy lekárov by si mali v budúcom roku vyžiadať 19,3 milióna eur, o rok neskôr viac ako 36,6 milióna eur.
Na konečné hlasovanie čaká aj druhá etapa reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa), ktorá znamená zánik 248 úradov miestnej štátnej správy a následný vznik 72 okresných úradov. Ministerstvo vnútra označilo za hlavný cieľ tejto druhej etapy procesu integrácie vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sústredením pôsobností vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni.