Vojakom a policajtom majú doplatiť milióny

Sociálna poisťovňa bude mať zrejme ďalšie nečakané výdavky, ktoré sa môžu vyšplhať až do miliónov eur. Starobných dôchodkov sa totiž od nej domáhajú bývalí vojaci z povolania a policajti, ktorí pracovali v náročných a rizikových profesiách. Ide napríklad o vojenských letcov, účastníkov vojenských misií, ale aj kukláčov, členov tajných služieb, záchranárov a podobne.

23.06.2013 20:00 , aktualizované: 24.06.2013 08:00
kukláči, polícia, policajti Foto: ,
Ilustračné foto. Starobných dôchodkov od Sociálnej poisťovne sa domáhajú bývalí policajti a vojaci z povolania, ktorí pracovali v náročných a rizikových profesiách.
debata (227)

Hoci expríslušníci týchto zložiek dnes poberajú výsluhové dôchodky z osobitného účtu ministerstva vnútra, pred jeho zriadením za nich zamestnávatelia poistenie odvádzali do všeobecného penzijného systému. Za vojakov ho Sociálnej poisťovni platili do 30. apríla 1998 a za ostatných členov bezpečnostných a záchranných zborov až do 30. júna 2002.

Do uvedených termínov boli teda títo žiadatelia poistení ako bežní občania. Peniaze odvedené do prvého priebežného piliera sa im však vo výške výsluhových dôchodkov nezohľadnili. Preto teraz požadujú vyplatiť ich vo forme starobných dávok.

Sociálna poisťovňa nároky bývalých príslušníkov, ktorí počas služby patrili do rizikovej kategórie I. a II., zatiaľ uznať nechce. Súdne spory, ktoré voči nej jednotlivo vedú, však pravidelne prehráva. Ak by po prípadnej hromadnej žalobe musela vyhovieť všetkým, môže to pre ňu znamenať škrt cez rozpočet. Za službu v I. a II. kategórii sa odchádza do dôchodku už od 55. roku veku, čo významne predlžuje čas poberania dávok. Penzie si poškodení pravdepodobne budú žiadať doplatiť aj spätne, až tri roky dozadu.

Ako tvrdí podplukovník vo výslužbe Milan Kolen, Sociálna poisťovňa donedávna výsluhových dôchodcov, ktorí ju požiadali o starobnú penzijnú dávku za nezohľadnené obdobie, zavádzala. „Na žiadosti o priznanie starobného dôchodku dostávali zamietavé rozhodnutia. S tým, že nesplnili podmienky, teda že poisťovni neodvádzali povinných 15 rokov či nedosiahli penzijný vek 62 rokov,“ uvádza.

Mnohí vyslúžilci sa podľa neho s týmito rozhodnutiami zmierili. Alebo po rokoch služby v ozbrojených zložkách pracujú ešte päť až sedem rokov nad svoju zníženú hranicu penzijného veku v civilnom zamestnaní a ďalej platia odvody, aby popri výsluhovej získali aj starobnú penziu. „Možno dve až tri tisícky z nich už zomreli,“ hovorí Kolen. Podľa neho získala Sociálna poisťovňa na úkor týchto ľudí už milióny eur a oni prichádzajú o peniaze, ktorými sponzorujú štát.

Poisťovňa prehráva súdy

Tí žiadatelia, ktorí sa rozhodli o nepriznaný dôchodok zabojovať súdnou cestou, sú však od roku 2011 úspešní. „Len v posledných mesiacoch Najvyšší súd prinajmenšom v 40 rozsudkoch, ktoré sú verejne dostupné, rozhodol v ich prospech,“ píše Kolen. Dodáva tiež, že druhá strana rozsudky, ktoré pre ňu neboli priaznivé, nikdy nenapadla, nepoužila proti nim opravný prostriedok a ani sa pre ne neobrátila s podnetom na Ústavný súd.

Sociálna poisťovňa je v reakciách zdržanlivá. Odvoláva sa na stále platnú legislatívu, podľa ktorej tieto dôchodky nie je povinná priznať. „Podľa jestvujúcich právnych predpisov platí, že za obdobie výkonu služobného pomeru vzniká nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o výsluhovom zabezpečení vojakov a policajtov, a za obdobie dôchodkového poistenia zase nárok na starobný dôchodok, podľa zákona o sociálnom poistení,“ uviedol jej hovorca Peter Višváder.

Aj on však pripustil, že v poslednom čase vzrástol počet súdnych sporov, ktoré sa skončili až rozhodnutím Najvyššieho súdu, a to v prospech poškodených poistencov. „Najvyšší súd si osvojil taký výklad právnych predpisov, podľa ktorého sa v dôchodkových nárokoch poistenca majú zohľadniť aj tie roky služby, keď jeho odvody išli do Sociálnej poisťovne,“ vysvetlil hovorca s tým, že problematiku vedenie poisťovne momentálne rieši spoločne s ministerstvom prá­ce.

Upravia zákony

Podľa prezidenta Zväzu vojakov Michala Bohunického však už Sociálna poisťovňa dobrú vôľu prejavila. „Situáciu sme rozoberali s ňou aj s Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Z týchto rokovaní sme vyrozumeli, že vyplácanie týchto dôchodkov by už mohlo normálne fungovať a žiadatelia by sa o ne nemuseli súdiť,“ povedal.

Rezort práce chystá pre vyriešenie celej situácie zmenu zákonov. „V záujme naplniť zásady právnej istoty občanov plánujeme navrhnúť príslušné legislatívne zmeny, ktoré by spomínanej skupine poistencov upravili nárok na starobný dôchodok,“ sľúbil hovorca ministerstva Michal Stuška.

Presné údaje, koľkým poistencom by sa k výsluhovým mali dopočítať aj starobné dôchodky, nie sú k dispozícii. „Sociálna poisťovňa nemá takúto štatistiku. Nie je dôvod osobitne sledovať, koľko ľudí pracovalo v daných kategóriách a koľko ich poberá výsluhový dôchodok,“ zdôvodnil Višváder. Rezorty vnútra či obrany zase nemajú čísla, za koľko ich zamestnancov platili odvody Sociálnej poisťovni.

Prezident Asociácie policajtov vo výslužbe Eduard Pokorný odhaduje, že by mohlo ísť približne o takmer tisícku výsluhových dôchodcov. „Súdilo sa ich zhruba 40 a všetci vyhrali súdy. Bola to diskriminácia. Na tento problém sme začali upozorňovať už asi pred dvoma rokmi,“ vraví. To, že riešenie sa hľadá tak dlho, je podľa neho dôsledkom najmä politických nominácií a turbulencií. Niektorí ekonomickí analytici sa nad požiadavkami vyslúžilcov pozastavujú. Priemerný výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka bol vlani 796,47 eura a policajta 627 eur, čo je nad priemer dôchodku bežného občana, ten bol ku koncu mája vyčíslený na 389 eur. Sociálna poisťovňa pritom každý rok vykazuje stratu okolo 1,9 miliardy eur, ktorú treba vykryť zo štátneho rozpočtu. Vypočítané dôchodky z prvého piliera sa ľuďom, ktorí zarábali nad priemernú mzdu, stále výraznejšie redukujú.

„Oprávnenosť takýchto požiadaviek závisí od konkrétnych ľudí a ich konkrétneho pracovného zaradenia. Nie je tajomstvom, že nie všetci príslušníci ozbrojených zložiek, ktorí dostávajú veľmi slušný výsluhový dôchodok, si ho aj skutočne zaslúžia. Či im ho plošne zvýšiť ešte aj o starobný, to je naozaj diskutabilné,“ podotkol Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

© Autorské práva vyhradené

227 debata chyba