„Peter si dával pozor, sledoval počasie, prírodné podmienky, ale s týmto nerátal. Tak ako nikto z nás,“ povedal známy horský vodca Ladislav Janiga. „Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo. Myslím, že náboženské a politické problémy by sa nemali miešať do takých aktivít, ako je horolezectvo,“ dodal Janiga. So Šperkom bol naposledy práve pred odchodom na osudnú expedíciu. „Ešte som mu vravel – choď, kým môžeš, lebo keď budeš starý, môžeš akurát spomínať,“ uzavrel so smútkom v hlase Janiga.
Predseda Národnej asociácie horských vodcov a horský vodca Róbert Gálfy zostal po správe o osude svojho priateľa Petra Šperku zdrvený. Poznal ho od svojich dvadsiatich rokov a na horách zažili veľa pekných chvíľ. „Je to o to väčší šok, že je to už druhá smrť horského vodcu v priebehu troch mesiacov. Stratili sme ďalšieho špičkového horského vodcu,“ ťažko hľadal Gálfy slová. „Poznám tú krajinu, viem, ako to tam funguje a je strašné, že na nevinných ľuďoch sa vyrovnávajú účty,“ spresnil Gálfy.
Foto: Boris Macko, Pravda
„Jeden z pakistanských denníkov v anglickom vydaní písal, že predtým dve a pol hodiny vyjednávali, ale ozbrojenci nechceli peniaze. Naraz vraj spustili paľbu a jednoducho ich surovo popravili, to je neuveriteľné,“ povedal rozhorčene šéf horských vodcov. Prekvapilo ho, že sa k hanebnému činu prihlásili dve teroristické skupiny.
Základný tábor pod Nanga Parbatom, kde k tragédii došlo, je podľa neho zvláštny tým, že je tri dni cesty od najbližšej civilizácie. „Ukázalo sa, že na jednej strane je to výhoda, na druhej nevýhoda, že vagabundi, ktorí to spáchali, veľmi rýchlo zmizli. V niektorých oblastiach trvá pochod desať až štrnásť dní. Verím tomu, že ak by armáda nasadila vrtuľníky, tak ich pochytajú,“ myslí si Gálfy.
„Od tejto tragédie si každý normálny turista, nielen horolezec uvedomí, že toto je stop pre Pakistan. Je to ohromné riziko. Tí ozbrojenci si neuvedomili dôsledky svojho konania a je strašné, že na to doplatil človek, ktorý pomáhal ľuďom a zachraňoval životy. A nakoniec zomrel takouto strašnou a primitívnou smrťou,“ zamýšľa sa Gálfy.
Peter Šperka býval v rodinnej zástavbe v Tatranských Zruboch. Jeho manželka sa po tragickej správe z Pakistanu uzavrela a odmieta komunikovať s okolím. „Dnes neprišla do práce kvôli tomu, že je jej strašne zle. Je to pochopiteľné, že sa s nikým nechce baviť,“ povedala recepčná z Vojenského zdravotného zariadenia v Tatranských Zruboch. Aj keď bola doma, nikomu neotvárala.
Foto: Himalaya club Vysoké tatry
Peter Šperka
Narodil sa 29. októbra 1955 v Martine a uplynulých desať rokov pôsobil ako profesionálny člen Horskej záchrannej služby. Bez podpory kyslíka vystúpil na štyri vrcholy nad osemtisíc metrov: v roku 1996 na Šiša Pangmu (8 046 m), 1997 na Manaslu (8 163), 2006 na Rocky Summit, bočný vrchol Broad Peaku (8 030), 2009 na Čo Oju (8 201).
Po Petrovi Šperkovi zostali okrem manželky aj dve dospelé dcéry.