Vedúci cestovky: Horolezci by úmyselne do rizika nešli

Tragédia, ktorá postihla horolezeckú skupinu vrátane dvoch Slovákov v Pakistane, prekvapila a zaskočila celý horolezecký svet a všetkých usporiadateľov podobných expedícií, tvrdí Juraj Ondrejčík, vedúci kancelárie CK Bubo a sprievodca do krajín juhovýchodnej Ázie.

25.06.2013 08:21
Dobeš, Šperka Foto:
Anton Dobeš (vľavo) a Peter Šperka na vrchole himalájskej osemtisícovky Čo Oju v roku 2009. Zvečnil ich tretí Slovák na vrchole - Milan Džugan.
debata

Ako na vás zapôsobila správa o tragickej udalosti v Pakistane?
Stalo sa obrovské nešťastie. Dôkazom jeho absurdity je, že Šperka aj Dobeš boli mimoriadne skúsení horolezci a do nijakého zvýšeného rizika by úmyselne nešli. Aj keď je Pakistan krajinou s nestabilnou politickou situáciou, tie oblasti, ktoré chceli navštíviť oni, majú dlhodobo kredit tých bezpečných, ktorým sa netreba vyhýbať.

Ako tragédia ovplyvní cestovný ruch? Dotkne sa predaja zájazdov vašej cestovnej kancelárie, ktorá, ako je známe, vodí klientov do skutočne exotických destinácií?
Nepochybne tu vplyv bude, no nepredpokladám, že zasiahne aj našu cestovku. Veľký dopyt po zájazdoch do Pakistanu ani neregistrujeme. A do oblasti Gilgit-Bautistán, kde sa zdržiavala expedícia, nejazdíme. Navštevujeme len pakistanské historické územie Pandžáb s hlavným mestom Láhaur, zdržujeme sa v civilizovaných oblastiach.

Mali ste niekedy na zájazdoch problémy zaistiť bezpečnosť klientov?
Nemali, určite nie. Vždy sa vopred snažíme dôkladne zmonitorovať situáciu v krajine, kam sa práve chystáme. Zvažujeme mieru rizika pre klienta, nikdy nehazardujeme. Okrem geografického je pre nás určujúci aj časový rozmer. Ak bolo niekde bezpečne pred desiatimi rokmi, neexistuje garancia, že to tak bude aj dnes či o ďalších desať rokov. Rozhodne sa nikam „nevrháme po hlave“. Pakistan je možno výnimkou z pravidla, no v ostatných krajinách juhovýchodnej Ázie sme problémy s bezpečnosťou nezaregistrovali.

Boli situácie, keď ste museli zájazd pre možné ohrozenie klientov zrušiť?
Stalo sa, že sme v istom období odvolali zájazdy do Líbye či Egypta. Alebo že naša expedícia síce navštívila Irak, ale už nie nebezpečný Bagdad. Bolo obdobie, keď sme si trúfli ísť do Jemenu, no v inom už nie. Rozhodne sa nesnažíme predať zájazd do danej destinácie za každú cenu. Máme informácie od partnerov, sledujeme médiá, vieme si urobiť jasný obraz.

Do akých oblastí pre bezpečnostné riziká nechodíte vôbec?
Napríklad do Afganistanu či niektorých štátov rovníkovej Afriky. Jednoznačne nejazdíme do krajín skúšaných vojnou alebo takých, ktoré sa z vojny len spamätávajú. Nenavštevujeme ani pohraničné oblasti, keď medzi susediacimi krajinami hrozí vojnový konflikt. Sú krajiny, niekedy obrovské – Brazília, USA či India -, v ktorých sú isté lokality bezpečné, no do iných sa ísť neodvážime. Hoci svet je dnes veľmi otvorený a cestovať možno prakticky kamkoľvek, niektoré miesta sú pre nás tabu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba