Vláda bude vyvlastňovať pre veľkých investorov

Kontroverzná novela umožní vláde rozhodnúť bez súhlasu obce o ľubovoľnom umiestnení investície nad 100 miliónov eur aj na súkromnej pôde, ktorá sa s týmto cieľom vyvlastní. Výnimkou sú len banské stavby. Smer tvrdí, že zmena pritiahne investorov, opozícia chce zase zákon napadnúť na Ústavnom súde.

Teraz o tom, či za domami ľudí alebo na ich poliach vyrastie nová fabrika, rozhoduje obec. Po novom bude každú veľkú investíciu posudzovať vláda. "Nemôže sa stať, že obec s 300 ľuďmi zastaví 100-miliónovú investíciu, lebo piatim poslancom sa nepozdáva. Na to tu máme centrálnu vládu, ktorá o tom rozhodne. Inak by sme nepostavili ani diaľnicu, ani železnicu,“ tvrdí Maroš Kondrót, poslanec Smeru. Podľa neho nejde o zoštátnenie pôdy, lebo ľudia za ňu dostanú iné pozemky či finančnú náhradu.

Smer tvrdí, že podobné zákony platia aj v iných krajinách. Verejným záujmom pritom nemusí byť len nízka nezamestnanosť, ale napríklad aj bezpečnosť či ochrana pred škodami. Napríklad v Nemecku aktuálne banujú, že štát v minulosti ustúpil súkromníkom a nestaval na ich pozemkoch protipovodňové zábrany. Nemci by v takom prípade zabránili nedávnemu vyliatiu riek Dunaj či Labe, ktoré narobili škody asi za 12 miliárd eur.

Opozícia však tvrdí, že novela je protiústavná. Pripomína Smeru zákon o zrýchlenom vyvlastňovaní pri výstavbe diaľnic z čias prvej vlády Roberta Fica, ktorý Ústavný súd označil za protiústavný. Aktuálna novela má rýchlejšie nasmerovať investorov na Slovensko. Faktom je, že ak by platila napríklad už v roku 2004, výkup pozemkov a umiestnenie závodu pre automobilku Kia pri Žiline by boli rýchlejšie a jednoduchšie, aj keď na úkor súkromných pozemkov. Združenie miest a obcí Slovenska so zákonom najprv súhlasilo, ale napokon vyjadrilo tiež určitú kritiku. "Nie sme radi, že sa takto mestá a obce pripravujú o svoju silu. Nemohli sme sa k návrhu ani vyjadriť, keďže nešiel pripomienkovým konaním. Jediným nástrojom v rukách, ktorý nám ešte zostal, je územný plán,“ podotýka Jozef Dvonč, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Každá investícia totiž musí byť v súlade s územným plánom. Obce budú účastníkom stavebného konania, čiže by sa malo prihliadať na ich vyjadrenie. Vláda vraj takisto zohľadní aj vplyv verejnej mienky na danú investíciu.

Významnou investíciou bola dosiaľ taká, kde do oblasti vedy a výskumu putovali financie v sume aspoň 33 miliónov eur. Novelou sa za významnú investíciu bude považovať každá investícia za 100 miliónov eur, do akejkoľvek oblasti. S výnimkou banských stavieb. Pozmeniť novelu navrhol Richard Raši (Smer). "Tento návrh reagoval na znepokojenie občanov, aby sa novela nedala zneužiť pri ťažbe uránu či zlata. Ja si myslím, že to zase také jednoduché nie je, ale akceptujeme tento jeho návrh, teda zákon o významných investíciách sa nebude vzťahovať na banské stavby a banské diela. Niektoré štáty však majú zahrnuté medzi významnými investíciami aj banské stavby,“ vraví Kondrót.

Podľa neho vylúčili banské stavby z návrhu preto, lebo ani dnes o nich nerozhoduje úplne obec. Obec rozhodne o územnom konaní, o stavebnom konaní rozhoduje banský úrad. "Opozícia vykrikovala, že týmto zákonom sa presadí ťažba uránu, čo je absolútny nezmysel. Práve preto, aby sa upokojila verejná mienka, tak sme navrhli to, že banské stavby sa zo zákona vyčlenia,“ dodáva Kondrót.

Hlavným dôvodom príchodu novely je snaha trojice poslancov, okrem Maroša Kondróta aj Michala Bagačku a Františka Petra, prilákať ešte viac investorov do našej krajiny a aby nebol investor odohnaný tým, že štát nebude schopný vyriešiť vykúpenie pôdy. Poslanci totiž poukazujú na prípady, keď sa na vykúpení pôdy dá dohodnúť so stovkami vlastníkov, ale nájdu sa takí, ktorí nesúhlasia. A práve to môže brzdiť príchod nového investora.

Opozícii prekážalo, že neexistovala k tejto téme žiadna verejná diskusia ani pripomienkové konanie, keďže išlo o poslanecký návrh. Takisto poukazovala na to, že poslanci prišli s návrhom šitým na mieru sporným projektom. Ozývali sa aj hlasy, že dôvodom je príprava na organizáciu olympijských hier. "Vraciame sa do doby spred roka 1989. Kde je zaručené, že ak pominie verejný záujem, nebude táto pôda alebo nadobudnuté vlastníctvo veľmi lacno alebo výhodne posunuté mecenášom alebo tým, ktorí stoja v pozadí verejného rozhodnutia,“ povedal exminister dopravy Ján Figeľ (KDH).

Figeľ spoločne so zvyšnými opozičnými poslancami dá podanie na Ústavný súd, pretože podľa ústavy má každý občan právo na svoj majetok. Naposledy bolo vyvlastňovanie na pretrase pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 od Tekovských Nemiec po Nitru. Vyvlastňovací zákon sa dotkol takmer 48-tisíc ľudí, no a so 7¤200 sa štát nedohodol. Napriek tomu sa však stavebné stroje objavili aj na ich pozemkoch. Pravidlá vyvlastňovania nastolené prvou vládou Roberta Fica v roku 2007 označil neskôr Ústavný súd za protiústavné a za vyvlastnené pozemky malo byť vyplatené odškodné.