Stredoškoláčka Petra z Bratislavy je sklamaná. Na polroku mala z angličtiny štvorku, potom sa síce snažila si známku opraviť a viac sa učila. Na koncoročnom hodnotení sa to však neprejaví. Učiteľka podľa nej pri výslednom hodnotení brala do úvahy aj známku na polroku, nie to, nakoľko sa snažila. Deviatak Adam zo základnej školy v Námestove bude mať zas na konci roka horšiu známku z nemčiny ako na polroku. Najskôr bol nahnevaný, pretože nemá pocit, že by sa zhoršil. Učiteľka mu však povedala, že keďže odchádza na strednú školu a do nového prostredia, aj pre neho bude lepšie, keď pôjde s horšou známkou a potom si ju opraví.
Na hodnotenie žiakov majú školy vypracované vlastné klasifikačné poriadky. „U nás hodnotíme len daný polrok. V metodickej príručke je napísané, že sú dve hodnotiace obdobia – prvý a druhý polrok,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková. Diskusia o tom, či má koncoročná známka zohľadňovať zvládnutie učiva z prvého polroka, bola však aj na ich škole.
Vyriešili si ju tak, že vo výstupnom koncoročnom teste z daného predmetu môže učiteľ dávať úlohy z celého roka. „Ale najskôr musí byť to učivo so žiakmi zopakované, až potom môžu byť v teste úlohy z predchádzajúceho polroka,“ zdôrazňuje riaditeľka. To, či mal žiak v prvom polroku z predmetu trojku alebo štvorku, sa do úvahy neberie. „Do úvahy sa berú len známky za druhý polrok, medzi ktorými môže byť známka aj z učiva za celý rok, ktoré muselo byť predtým s učiteľom zopakované, vo veľkom sa tiež prihliada na aktivitu žiaka,“ dodáva riaditeľka školy.
„Ak majú byť koncoročné vysvedčenia len o celoročnom hodnotení, načo by potom boli polročné vysvedčenia?“ pýta sa riaditeľ základnej školy v Spišskom Podhradí Ján Jurečko. Žiakov podľa neho treba hodnotiť „komplexne“, teda aj ich aktivitu či prístup k predmetu. „Mali sme prípad, keď žiak, ktorý mal na polroku trojku, dostal na konci roka jednotku. Ak pri zlej známke na polročnom vysvedčení pritlačí rodič a aj dieťa si uvedomí, že chce dosiahnuť viac a naozaj na sebe zapracuje, prečo by sme mu mali dávať na konci roka dvojku len preto, že na polroku mal trojku?“ vysvetľuje Jurečko.
Riaditeľka bratislavského Gymnázia Jána Papánka Gabriela Dorňáková hovorí, že v každom polroku berú „správanie a prospech nanovo“, celoročné učivo sa berie do úvahy pri komisionálnych skúškach. Podľa predsedu Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavla Sadloňa sa pri hodnotení nemajú zohľadňovať len známky, ale aj domáca príprava, aktivita žiaka a prístup k danému predmetu.
K samotnému známkovaniu majú však niektorí učitelia averziu. „Päť stupňov známok a priemer nemôže vyjadriť, čo dieťa vie a ako sa posunulo dopredu,“ hovorí Anna Chlupíková zo základnej školy v Novákoch. Je zástancom teórie, že žiakov treba v prvom rade učiť, každý deň motivovať k učeniu a nie známkovať.
Známkovanie bude pre učiteľov už o rok o niečo náročnejšie. Priemer známok na koncoročných vysvedčeniach ôsmakov a polročných i koncoročných vysvedčeniach deviatakov budú ovplyvňovať ich šance na to, či sa dostanú na gymnázium, alebo na odbornú školu s maturitou. Riaditelia stredných škôl aj preto upozorňujú, že to môže vytvoriť tlak na učiteľov základných škôl, aby žiakom dávali lepšie známky. Chlupíková pripúšťa, že tlak sa učiteľov sa môže zvýšiť. „Ale takým pokusom statočne odolávame,“ hovorí. Rodičia, ktorí sa sťažujú na známky detí, môžu podľa nej aj na základe zákona podať žiadosť o komisionálne preskúšanie. Žiadosť môžu podať u riaditeľa školy do troch pracovných dní od vydania vysvedčenia.