Podľa údajov ministerstva zdravotníctva od apríla do júla vypadlo z kategorizačného zoznamu až 173 liekov. Celkovo je v zozname okolo 5-tisíc liekov. Najviac postihnutou skupinou sú lieky na psychiatrické ochorenia, pretože tie sú najdrahšie. Výrobcovia tvrdia, že sa im lieky k nám neoplatí dovážať. Cena, za ktorú ich tu predajú, vraj nevyváži výrobné náklady.
„O vyradenie liekov požiadali výrobcovia na základe žiadosti o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov," tvrdí Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Najviac liekov od januára zmizlo na srdcové ochorenia, psychické problémy, kožné ochorenia, zápaly očí aj kostí, žalúdočné ťažkosti či onkologické ochorenia. Pacienti s vysokým krvným tlakom prišli o 25 liekov, na liečbu úzkosti a depresie je menej o 36, vytratilo sa aj 10 cytostatík na liečbu rôznych druhov rakoviny.
Ak liek nie je zaradený do kategorizačného zoznamu, nemôže byť plne ani čiastočne hradený zdravotnou poisťovňou a ak ho aj výrobca nechá na trhu, pacient musí zaplatiť plnú cenu. Stalo sa tak napríklad pri jednom onkologickom lieku. Ten po vyradení z kategorizácie, je síce stále k dispozícii a dostupný na recept, pacient však platí plnú cenu 70 eur za jedno balenie.
Trend miznutia liekov je o to závažnejší, že sa v týchto mesiacoch vytrácajú nielen drahé originály ale už aj ich lacnejšie náhrady – generiká. Pre pacientov sa potom vynára otázka, čím sa v budúcnosti budú liečiť. Ešte lacnejšími generikami? Tie aj napriek teóriám o tom, že sú kvalitnou náhradou, nezaberajú. Každý pacient totiž reaguje na liek individuálne.
Lekári aj ministerstvo zdravotníctva zatiaľ tvrdia, že vypadnuté lieky je čím nahradiť. Združenie Slovenský pacient však upozorňuje, že zmena liečby je problematická u psychiatrických pacientov. „V tejto oblasti zaznamenávame zvýšený podiel nespokojných pacientov,“ povedal Radoslav Herda zo združenia.
Polemiky o sťahovaní liekov z trhu sa začali ešte počas bývalej vlády, keď ministerstvo zdravotníctva zmenilo spôsob určovania cien a výšku úhrady zdravotnej poisťovne. Stanovilo, že výrobcovia u nás nesmú pri konkrétnom lieku nastaviť vyššiu cenu, ako je priemer dvoch najnižších cien v únii. Súčasná šéfka rezortu Zuzana Zvolenská to zmenila. Podľa jej stratégie výrobcovia nemôžu preskočiť priemer troch najnižších cien v únii. Keďže Slovensko je pre svetových výrobcov menší trh, môžu si dovoliť tieto podmienky nerešpektovať a lieky k nám nedodávať.
Farmaceutické firmy tvrdia, že výrobné náklady na lieky, ktoré stiahli z trhu, sú oveľa vyššie než sumy, za ktoré sa predávajú v lekárňach. „Uvedené balenia liekov sme požiadali vyradiť z kategorizačného zoznamu pre vysoké doplatky lieku oproti ostatným generickým alternatívam," tvrdí Pavol Adamkov zo spoločnosti Pfizer.
Spoločnosť Sandoz Pharmaceuticals, ktorá je generický výrobca liekov, z júlovej kategorizácie vyradila tri produkty. „Cena lieku na trhu dosiahla nižšiu úroveň, ako sú výrobné náklady a dostupná je alternatívna liečba," uvádza dôvody stiahnutia Lýdia Hanincová. V auguste táto firma plánuje vziať z trhu ďalších desať liekov.
Lieky z trhu stiahla aj Sanofi – Aventis. „Všetky lieky boli vyradené z toho dôvodu, že pri súčasnej úrovni regulácie cien, úhrad a z toho vyplývajúcej spotreby sme ich už nevedeli udržať v ponuke," tvrdí Beáta Kujanová z farmaceutickej spoločnosti. Vyradené lieky na liečbu hypertenzie, osteoporózy aj protinádorové lieky majú podľa nej dostupné generické alternatívy. „Liek na liečbu schizofrénie je dostupný v inom balení a jeden kožný prípravok zostal bez náhrady," dodala Kujanová.
Ďalším dôvodom, prečo lieky miznú z kategorizácie, je, že výrobcovia ako napríklad Novartis Slovakia, GlaxoSmithKline či CSC Pharmaceuticals sťahujú malé balenia liekov, v predaji zostávajú iba tie s väčším obsahom.
Radoslav Herda za združenie Slovenský pacient tvrdí, že vytrácanie liekov z trhu nie je proces, ktorý ovplyvňuje pacient. „Je to o legitímnom rozhodnutí dodávateľa, či má pre neho cenu dodať daný liek na Slovensko. Je tiež legitímnou snahou ministerstva zdravotníctva starať sa o to, aby sme neplytvali verejnými financiami a nachádzali riešenia, ako platiť za lieky rozumne málo,“ dodal Herda. Tvrdí, že záleží na pacientovi, ako sa bude ohradzovať, keď zmeny v liekoch zasiahnu do kvality jeho života.
Pacientska organizácia chce aj otázku dostupnosti liekov riešiť tzv. barometrom pacienta, ktorý by prinášal na 3-mesačnej báze zmeny v pacientovom živote na základe presných ukazovateľov jeho sociálno-zdravotnej situácie. Podľa výsledku štatistík získaných z barometra budú pacienti upozorňovať napríklad ministerstvo zdravotníctva na zmeny, ktoré im sťažujú alebo znemožňujú účinnú liečbu.