Darcom bol 46-ročný Michal Caňo, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu. Jeho srdce dostala päťdesiatriročná Šarlota Horváthová trpiaca ťažkým zlyhávaním srdca. Hoci zomrela krátko po operácii, celý zákrok znamenal veľký posun v odbornosti, skúsenostiach aj vedomostiach v odbore kardiochirurgia.
„Boli sme veľmi hrdí na to, že v tom čase bol niekto z našej rodiny darcom srdca a daroval tak šancu na život niekomu ďalšiemu,“ hovorí 77-ročný Ladislav Caňo, bratranec Michala Caňu. Obaja pochádzajú z dediny Nitrianske Sučany v okrese Prievidza. Kým o 15 rokov starší Michal sa neskôr presťahoval do Bratislavy, Ladislav zostal žiť v rodnej dedine. „Bolo to pre nás veľké prekvapenie a nielen pre rodinu, ale aj pre celú dedinu,“ dodáva Ladislav. Michal bol vyštudovaný inžinier. V roku 1968 spadol na chodník a smrteľne si poranil hlavu. Jeho manželka súhlasila s darovaním srdca. Podľa Ladislava Caňu to muselo byť ťažké rozhodnutie. „Neviem v tejto chvíli povedať, či by som s tým súhlasil ja,“ konštatoval.
Podľa primára kliniky srdcovej chirurgie Michala Hulmana išlo o riskantný operačný zákrok, ktorý naši kardiochirurgovia uskutočnili len pár mesiacov po prvej svetovej transplantácii srdca. Tú začiatkom decembra 1967 vykonal profesor Christian Barnard v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike, jeho pacient žil s novým srdcom 18 dní.
Foto: Archív Pravda
Prelomové transplantácie
- 3. decembra 1967 – prvá svetová transplantácia srdca, ktorú vykonal profesor Christian Barnard v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike, pacient žil 18 dní.
- 9. júla 1968 – prvá transplantácia srdca nielen na území Československa, ale aj v krajinách východnej Európy, viedol ju akademik Karol Šiška a profesor Ladislav Kužela v Bratislave, pacientka prežila len niekoľko hodín.
- 20. marca 1998 – prvá úspešná transplantácia srdca v Slovenskej republike, vykonal ju tím po vedením profesora Viliama Fischera, pacient žil 9 rokov, zomrel na zlyhanie pečene.
Transplantácii predchádzala náročná príprava, samotná operácia prebehla 9. júla 1968 v operačnej sále II. chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave pod vedením akademika Karola Šišku a profesora Ladislava Kuželu. „Realizácia takého komplikovaného výkonu je spojená s množstvom skúsenosti a odborných vedomostí aj technického vybavenia a tie potom posúvajú odbor ako taký dopredu,“ hodnotí úspech transplantácie vykonanej v Bratislave doktor Hulman. Nové srdce pacientky vydržalo len päť hodín. Pri prvých transplantáciách bol podľa Hulmana problém pri imunosupresívnej liečbe. Neskôr sa v tomto smere urobili výrazne pokroky. Československá kardiochirurgia v päťdesiatych rokoch bola na veľmi vysokej úrovni, robilo sa množstvo ďalších úkonov a táto transplantácia bola len vyvrcholením týchto aktivít.
Po začiatočných skúsenostiach nastal na Slovensku útlm transplantačných aktivít. „V bývalom Československu sa transplantovalo v Prahe a potom v Brne, čo pokrývalo celé územie, takže slovenskí pacienti, chodili na transplantáciu väčšinou do Prahy,“ povedal doktor Hulman. Slovenský transplantačný program sa rozbehol až po rozdelení Československa.
Prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku vykonali lekári v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb 20. marca 1998, pod vedením profesora Viliama Fischera. „Na svojho pacienta sa pamätám veľmi dobre, volal sa pán Štefan Petrík, bol taký naturalista, bol to úžasný pocit, keď sa mu rozbúchalo srdce,“ spomína profesor Fischer. Operácia sa začala okolo pol druhej popoludní a skončila sa o ôsmej hodine večer. Pán Petrík žil 9 rokov a podľa profesora Fischera zomrel na zlyhanie pečene.
Srdce pre pána Petríka podľa Fischera stálo len dve hodiny, kritická hranica sú štyri hodiny odvtedy, ako sa vyoperuje od darcu. Operačný zákrok pripravovali štyri roky. „Absolvovali sme rôzne cesty do Čiech a Viedne, aby sme v praxi videli, ako transplantácia prebieha, absolvovali sme rôzne cesty aj po nociach vždy, keď nám zahlásili, že idú zákrok vykonávať,“ dodáva profesor. Odvtedy na Slovensku vykonali v Národnom ústave srdcových chorôb približne 200 transplantácii.