V beznádejnej situácii sa pre podvodných zamestnávateľov v poslednom čase ocitli stovky ľudí aj s rodinami. Získať od skrachovanej firmy nevyplatené mzdy či odstupné je pre nich takmer nemožné, alebo to trvá dlhé mesiace. Inšpektoráty práce sa vyhovárajú na slabé právomoci, polícia a súdy konajú pomaly. Nepomáha im ani Sociálna poisťovňa, ktorá má prostriedky na takéto účely v garančnom fonde.
„Tento stav je chorý. V zahraničí by podobní dobrodruhovia dávno sedeli vo väzení. U nás tieto praktiky trestnoprávne orgány buď nechcú vidieť, alebo máme ohromne bezzubú legislatívu – čo je oboje veľmi zlé,“ tvrdí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Vláda by podľa neho mala čo najskôr nastoliť jasné pravidlá podnikania, zodpovedajúce štandardu vo vyspelých krajinách. No najmä pozdvihnúť najchudobnejšie slovenské regióny tak, aby v nich ľudia neboli odkázaní na svojvôľu často jediného zamestnávateľa.
Možnosti ľudí, ktorým skrachovaná firma dlhuje výplaty
- ak majiteľ firmy nepodal návrh na konkurz, podať takýto návrh môžu zamestnanci
- od súdneho poplatku sú oslobodení, zaplatiť musia preddavok na úhradu výdavkov pre správcu konkurzu vo výške 1 659 eur
- ten im bude po rozhodnutí súdu o konkurze z majetku úpadcu prednostne ako veriteľom vrátený
- môžu podať trestné oznámenie na firmu, že im dlhuje výplaty, polícia sa ním musí zaoberať
- môžu dať na súd návrh na platobný rozkaz alebo žalobu
- platobný rozkaz je jednoduchší, súd o ňom musí rozhodnúť do 10 dní, po rozhodnutí súdu prebehne exekúcia na majetok firmy, ktorá dlhuje zamestnancom peniaze
- navrhovateľ môže požiadať súd pre zlú sociálnu situáciu o odpustenie súdnych poplatkov
- od apríla platí, že ak majiteľ krachujúcej firmy nedá návrh na konkurz, musí zložiť do konkurznej podstaty sumu vo výške základného imania, z ktorej sú potom prednostne vyplácaní zamestnanci, ktorým dlhuje výplaty
- rezort spravodlivosti uvažuje o tom, že všetky pracovnoprávne spory budú od súdnych poplatkov oslobodené (vv)
Najnovšie tomuto problému čelí asi 50 zamestnancov spoločnosti EVG v spišskej obci Jaklovce. Nemecký investor tam zastavil výrobu, väčšine prepustených nezaplatil tri mzdy a neodovzdal agendu. „Od februára sme od firmy nedostali ani euro. Nemôžeme nič robiť, vlastne sa ani nemáme s kým z vedenia kontaktovať,“ hovorí prepustená zamestnankyňa Lucia Slezáková.
Zákony na postih nepoctivých podnikateľov sú
Zákon o konkurze a vyrovnaní hovorí jasne, firma v úpadku je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Povinnosť si však mnoho podnikateľov neplní. Hoci návrh na začatie konkurzu môže podať ktorýkoľvek z veriteľov – napríklad aj Sociálna poisťovňa, ktorej zamestnávatelia dlhujú odvody z nevyplatených miezd – často to nikto z nich neurobí. Konať by mohli aj zamestnanci, keďže sú tiež veriteľmi, odrádza ich však vysoký poplatok 1 659 eur.
A tu je kameň úrazu, ktorý poškodeným znemožňuje domôcť sa svojich peňazí. Kým totiž súd nevyhlási konkurz, z garančného fondu nedostanú nič, aj keď doň predtým dlhodobo posielali príspevky.
Podľa odborníka na pracovné právo Vojtecha Földesa je pritom aj v súčasnosti dosť zákonov, ktoré by sa voči majiteľom či konateľom firiem dali účinne uplatniť. Príslušné orgány a inštitúcie ich však nevyužívajú a sankcie im za to nehrozia. Niekedy sú aj legislatívne či spoločensky ťažko realizovateľné. „Napríklad nevyplatiť zamestnancovi v termíne mzdu je trestný čin. Ak ide o viac ako desať zamestnancov, sadzba zaň sa dokonca zvyšuje na päť rokov,“ pripomína.
Polícia však ani osobitne neeviduje počet podaných trestných oznámení z dôvodu nevyplatenej mzdy. Teda ani nevie, koľko ich je a či pribúdajú. „Každé takéto oznámenie prijmeme a skutočnosť preveríme, aby bolo možné rozhodnúť o ďalšom postupe orgánu činného v trestnom konaní,“ reagoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
„Poškodení tiež majú možnosť obrátiť sa na súd a podať žalobu či návrh na vydanie platobného rozkazu, čo je zjednodušená forma súdneho konania,“ pokračuje Földes. Súd by vtedy mal zamestnávateľovi prikázať doplatiť mzdy do 10 dní. Dlžnú sumu možno vymôcť aj formou exekúcie. Žiadateľ môže v zlej situácii požiadať aj o odpustenie súdneho poplatku.
Účinné zmeny platia od apríla, tvrdí rezort spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti upozorňuje, že od apríla sú účinné zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré ešte prísnejšie trestajú každého zamestnávateľa neplniaceho si povinnosti. Po novom napríklad musí v prospech konkurznej podstaty zaplatiť sumu vo výške jeho základného imania zapísaného v obchodnom registri.
Podľa štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej platný zákon o súdnych poplatkoch stanovuje, že žiadateľ je pri podaní návrhu na konkurz od povinnosti platenia súdneho poplatku oslobodený. Musí iba zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu konkurzu. Ak má však úpadca dostatok majetku, navrhovateľ nemusí mať obavy, že by sa mu preddavok nevrátil prednostne pred ďalšími prihlásenými pohľadávkami. „Preddavok slúži na skutočne vynaložené náklady a odmenu správcu. Pri prípadnom zrušení tejto povinnosti by bolo potrebné navrhnúť alternatívny mechanizmus odmeňovania a hradenia takýchto nákladov,“ upozorňuje Jankovská. Rezort tiež uvažuje, že od súdnych poplatkov by mohli byť v budúcnosti oslobodené všetky návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi.
Urýchlene riešiť problém už vyzvala poslancov Národnej rady aj ombudsmanka Jana Dubovcová. „Navrhla, aby prijali zákon, ktorým by mal príslušný orgán verejnej správy povinnosť podať návrh na začatie konkurzného konania, ak dlh subjektu voči štátu dosiahne určitú sumu. Zároveň by zákonná norma mala určiť aj sankciu za nesplnenie tejto povinnosti,“ spresnila Dubovcovej hovorkyňa Alena Kuišová.
Šičkám pomohli odborári
Tento problém sa v posledných mesiacoch opakuje v mnohých skrachovaných malých či stredných podnikoch po celom Slovensku. Príkladom sú niektoré firmy v Dubnici nad Váhom, Krupine, Novom Meste nad Váhom či v Považskej Bystrici.
Pred necelým rokom bojovalo za nevyplatené peniaze 180 šičiek textilky Slotex vo Vranove nad Topľou. Taliansky investor im na mzdách dlhoval 400-tisíc eur, ďalších 800-tisíc neodviedol poisťovniam. Vďaka šikovnému majetkovému prepojeniu s inou firmou nebolo napokon ani čo exekvovať. Žien sa napokon ujal Odborový zväz KOVO, ktorý podal a zaplatil návrh na konkurz. Pomoc ponúkol aj premiér, ktorý sľúbil rozdeliť poškodeným zhruba 400-tisíc eur zo svojej rezervy.
„Peniaze od premiéra napokon nebolo treba použiť. Ženy zo Slotexu dostali asi po 1 800 eur z garančného fondu,“ spomína odborár KOVO Jozef Balica. Je však rozhorčený, že ani tento prípad neprinútil zákonodarcov a iných kompetentných urobiť opatrenia, ktoré by zabránili jeho opakovaniu.
Ľudia z Jakloviec píšu premiérovi
Osud bývalých zamestnancov EVG Jaklovce pripomína začarovaný kruh, z ktorého niet úniku. Vyše päťdesiat ľudí, ktorých firma zamestnávala, nielenže prišlo o prácu, ale niekoľko mesiacov nedostali ani mzdu. Hoci sa k peniazom skúšali dostať všetkými zákonnými prostriedkami, nakoniec im aj tak ostali len prázdne vrecká. Po bývalom zamestnávateľovi už na Slovensku prakticky niet ani stopy a bývalí zamestnanci ani inštitúcie tak nemajú s kým komunikovať. Situácia je o to horšia, že v Jaklovciach, podobne ako v celom Gelnickom okrese, niet práce nazvyš.
Väčšina bývalých zamestnancov je zatiaľ na podporách. Viacerí majú pôžičky ešte z čias, keď pracovali, a neraz si musia požičať aj teraz, aby mohli vôbec prežiť. Pri troche šťastia sa dá dochádzať za prácou do Košíc, ináč ostáva len zahraničie.
Nádej pôvodne videli v garančnom fonde Sociálnej poisťovne. Mzdy im však z neho nemôžu vyplatiť, pretože návrh na konkurz doteraz nikto nepodal. Ľudia, ktorí ostali bez práce aj peňazí, by tak možno spravili, ale chýbajú im na to práve financie. Na podanie konkurzu by potrebovali 1 660 eur, ktoré nemajú. Ak by návrh na konkurz podala Sociálna poisťovňa či obec, ktorá vlastní haly v priemyselnom parku, ostali by tak paradoxne na chvoste tých veriteľov, ktorým treba dlhy vyplatiť.
Ľudia sa chcú obrátiť s prosbou o pomoc na premiéra Roberta Fica. „Chystáme sa napísať list premiérovi, dávame dokopy aj podklady. List chceme poslať do konca týždňa. Dúfame, že sa mu podarí vyriešiť situáciu v náš prospech,“ spresnila Lucia Slezáková, ktorá spolu s ostatnými tiež prišla o prácu. Mrzí ju práve to, že zákony sú stavané v prospech zamestnávateľov, nie zamestnancov. „Môže to byť príklad aj pre iné firmy, ktoré chcú pôsobiť na Slovensku. Na tomto príklade zistia, že to môžu pokojne robiť ako EVG. Čiže firma sa zdekuje a zamestnanci skončia bez peňazí. Nepomohlo ani trestné oznámenie kvôli nevyplateným mzdám. Polícia usúdila, že to nie je trestný čin,“ povedala Slezáková.
Dodala, že v podniku sa zarábalo niečo nad minimálnu mzdu, väčšine ľudí firma dlhuje plat za tri mesiace. Problémy vo firme vyrábajúcej káblové zväzky sa začali koncom minulého roka. Starosta Jakloviec Pavol Kuspan potvrdil, že firma obci dlhuje desiatky tisíc eur za prenájom hál, kde mala výrobu. „Teraz máme výpadok v príjme, ktorý obec pocítila. Bol to významný zdroj príjmov,“ doplnil starosta. Obec už požiadala súd o spísanie vecí, ktoré ešte v hale bývalej firmy ostali. (Boris Macko)