Na budove Mestského úradu v Turzovke v stredu viala čierna zástava, vo výškovom paneláku, kde sa byt manželov Kavuliakovcov nachádza, bolo smutné ticho. Nikomu zo susedov, ktorí vchádzali do domu alebo vychádzali z neho von, do reči nebolo. Iba zavrteli hlavou, že sa nechcú rozprávať. Vo vchode stáli muži v dôstojníckych uniformách. Prišli z vojenského útvaru v Martine, kde čatár Daniel Kavuliak slúžil, a z Veliteľstva pozemných síl v Trenčíne, aby pozostalým vyjadrili účasť a pomohli im v ťažkej životnej situácii. Novinárom oznámili, že rodina si neželá žiadnu návštevu ani nebude poskytovať rozhovory. Ani oni sa nechceli k ničomu vyjadrovať.
Na druhom konci mesta boli ľudia o niečo zhovorčivejší. Smrť ich rodáka otriasla aj tými, čo ho poznali len zbežne. Všetci sa zhodli, že to bol dobrý človek, ktorý nemal nepriateľov. „Obaja pochádzame z tohto mesta, bol to veľmi milý chlapec, nemal s nikým problémy, nerobil žiadne frajeriny, bol to typ človeka, ktorého majú všetci radi. Odkedy sme sa dozvedeli tú strašnú správu, všetci v Turzovke o tom hovoria, sme z toho hotoví. Bol to naozaj dobrý, bezproblémový chalan,“ zdôraznila Jana Papoušková.
Na turzovskom sídlisku, kde Daniel Kavuliak vyrastal, bola podobná atmosféra, ako pri paneláku, kde si nedávno kúpil byt. Jaroslavovi Gottwaldovi sa triasol hlas, keď na Daniela spomínal. Vraví, že ho považoval takmer za svojho syna, takí si boli blízki. S jeho otcom sú roky dobrí kamaráti. Keď Daniel vyrástol, hrávali spolu futbal v mestskej lige, vlastne až doteraz.
„Bol to veľmi dobrý chlapec, nepil, nefajčil, bol veľmi obľúbený. Nezaslúžil si takto zomrieť, je to nespravodlivé. V Afganistane bol iba mesiac. Predtým už bol na zahraničnej misii na Cypre. Do Afganistanu išiel na pol roka, aby si zarobil nejaké peniaze. Chceli s manželkou splatiť hypotéku za byt a takto to dopadlo. Aj môj zať je vojak, na jeseň má ísť tiež do Afganistanu, v tejto situácii už nechceme, aby tam išiel, máme strach. Keby tento štát dal možnosť mladým ľuďom zarobiť si doma, nemuseli by chodiť preč,“ povedal Jaroslav Gottwald.
Mladí manželia ešte nemali deti. Chceli najskôr vyplatiť byt, aby mali istotu. Podľa Jaroslava Gottwalda mala byť polročná služba v Afganistane druhou a poslednou zahraničnou vojenskou misiou Daniela Kavuliaka.
So smútkom hovorili o svojom občanovi aj na turzovskej radnici. Kamil Kobolka, viceprimátor Turzovky, vraví, že Daniel Kavuliak si svoj ďalší život a budúcnosť svojej rodiny plánoval v tomto meste. „Je to tragédia, čo sa stalo v Afganistane, a že je obeťou náš občan, nás ešte viac zranilo. Sme pripravení pomôcť s poslednou rozlúčkou ministerstvu, ako aj pozostalým, aby vedeli, že samospráva je tu pre Turzovčanov aj v takýchto ťažkých životných situáciách,“ zdôraznil Kamil Kobolka.