Podľa prvotných informácií mal byť jeden z dvoch ťažko ranených vojakov ešte dnes prevezený českým lietadlom na Slovensko. Tento zámer sa však zmenil. Prečo?
Bol to náš prvotný zámer, ale situácia ohľadom prevozu sa mení každú chvíľu. Vláda pred rokom podpísala s Českom zmluvu, podľa ktorej máme v oblasti obrany a misií navzájom intenzívnejšie spolupracovať, čo sme chceli využiť aj v tomto prípade. Zdravotný stav jedného z vojakov, ktorý je v kóme, sa však zhoršil. Vzhľadom na to nám napokon prevoz ponúkli Američania. Tí by mali obidvoch našich ťažko ranených vojakov previezť do nemeckého Ramsteinu, odkiaľ by mali byť prevezení do nemocnice vo Wiesbadene. V Kandahári síce boli hospitalizovaní v najlepšej miestnej nemocnici, ktorá sa takmer vyrovnáva bežným kamenným nemocniciam, no vo Wiesbadene budú v ešte o stupeň kvalitnejšej nemocnici s americkými špecialistami. Prevoz by mal prebehnúť dnes vo večerných hodinách alebo zajtra ráno. Mali by tu dostať to najlepšie lekárske zázemie, aké im vieme poskytnúť.
Musia sa títo dvaja vojaci podrobiť nejakým lekárskym zákrokom, ktoré sa v Afganistane nedajú robiť?
Nie som lekár, takže to celkom neviem posúdiť. O tomto prevoze rozhodli lekári, preto im zostáva len veriť.
Sú už jasnejšie okolnosti pohrebu Daniela Kavuliaka?
Pohreb bude, samozrejme, štátny. Som rád, že sme mohli ešte v Afganistane zorganizovať slávnostnú ceremóniu, pri ktorej dokonca spolupracovali aj ďalšie krajiny zúčastnené v misii. Aký však bude dátum rozlúčky a ďalšie podrobnosti, budeme vedieť spresniť až po ďalšej komunikácii s pozostalou rodinou.
Zmenila sa nálada medzi našimi vojakmi v porovnaní s vašou ostatnou návštevou vo februári?
Domnievam sa, že ani nie. Je to vidieť aj na tých, ktorí boli účastní útoku a majú ľahšie zranenia. Tí sú totiž pripravení ísť už v piatok do služby. Sú to teda naozaj dobre vycvičení ľudia, ktorí si sú vedomí, prečo sú na misii a čo tam majú robiť. V minulosti nás, našťastie, takéto udalosti obchádzali a nie všetky krajiny mali takéto šťastie. Je to smutná udalosť, no myslím, že ani niečo takéto nemôže zmeniť naše postoje voči záväzkom NATO a voči boju s teroristami.
Berú to tak aj naši ďalší vojaci, ktorí pôsobia v Afganistane?
Som o tom presvedčený, aj podľa toho, čo som sa s nimi rozprával. Všetci šiesti ľahko zranení vojaci mali možnosť ísť domov, no nechceli. Boli v ohrození života, ocitli sa uprostred streľby. Ja si to na nich veľmi vážim a som rád, že takýchto vojakov máme. Slovensko má len málo misií, kde sa môže ukázať, a táto je práve taká, kde si nás vážia a dávajú nám najavo, že bez nás a našich strážnych jednotiek si nevedia predstaviť život na základni. Zajtra mám stretnutie s veľvyslancom Spojených štátov amerických a rovnako ako už povedal premiér, aj ja chcem tlmočiť, že sa nedáme zastrašiť takýmto činom a budeme ďalej plniť úlohy misie ISAF.