Ak na to veterinári pri náhodných kontrolách, ktoré nemôžu zachytiť všetky dodávky, neprídu, ľudia s jedlom nevedomky konzumujú aj antibiotiká a stávajú sa tak voči nim rezistentnými.
Antibiotiká, ktoré dlhé desaťročia bezpečne likvidovali infekčné a zápalové ochorenia, začínajú aj preto v ostatnom čase pri liečbe ľudí zlyhávať. Aj keď slovenskí farmári používajú antibiotiká pri chove zvierat len ojedinele a pri rastlinnej výrobe vôbec, vo svete je to inak.
Profesor Vladimír Krčméry, ktorý vedie komisiu ministerstva zdravotníctva pre posudzovanie antibiotík, upozorňuje, že z celkového objemu vo svete vyrábaných antibiotík sa len 25 percent používa v humánnej medicíne. Celé tri štvrtiny spotreby antibiotík míňa poľnohospodárstvo. Predstava, že najväčším spotrebiteľom týchto liečiv sú farmári, ktorí chovajú potravinové zvieratá – hovädzí dobytok, ovce, ošípané a hydinu – je však podľa Krčméryho mylná. Veterinárna medicína si odkrojí z celkovej výroby antibiotík okolo 30 percent a zvyšok by mali tvoriť prípravky na ochranu rastlín.
Kto ustráži, že v Južnej Amerike sa nemanipuluje s antibiotikami napríklad pri pestovaní obilia, keď škandály prichádzajú aj z vyspelejších krajín? O tom, že liečivá sa používajú neopatrne, nasvedčuje aj aktuálna správa z Česka, kde našli v zásielke bravčového mäsa z Belgicka päťnásobne vyšší obsah levamisolu. Nejde o antibiotikum, ale antiparazitikum zastavujúce tvorbu bielych krviniek. Hoci ide o liek úplne inej skupiny, jeho zachytenie upozorňuje, aké smrtonosné pasce ukrýva neopatrné narábanie s liekmi na farmách.
Poľské kurčatá dopované antibiotikami dva roky po afére E. Coli, ktorá sa prehnala Nemeckom a vyžiadala si 40 ľudských životov, znova nástojčivo pripomenuli, že Európania podišli k nebezpečnej hranici.
"Dostali sme sa k bodu, keď sa prejavujú nielen pozitívne stránky z liečby antibiotík, ale aj negatívne, ktoré vyplývajú z ich nadmernej spotreby,“ opisuje aktuálnu situáciu profesor Vladimír Krčméry, ktorý vedie komisiu ministerstva zdravotníctva pre posudzovanie antibiotík. Podľa Krčméryho sa antibiotiká stali jedným z piatich hlavných problémov európskeho zdravotníctva.
"Medzi antibiotiká nepatrí len penicilín, ale aj antimykotiká, ktoré sa používajú ako účinné látky na boj proti plesniam a hubám,“ tvrdí profesor Vladimír Krčméry. To, že dnes antibiotiká prestávajú účinkovať, súvisí podľa slovenského vedca nielen s vysokou spotrebou antibiotík v humánnej medicíne, ale aj s tým, že antibiotiká sa využívajú na potlačenie chorôb v rastlinnej a vo zvieracej ríši.
Čo hovoria rastlinolekári
Aká je situácia na Slovensku, ktoré si tradične zakladá na prísnej veterinárnej aj rastlinno-lekárskej legislatíve. "Z prípravkov na ošetrovanie rastlín proti hubovým chorobám máme zaregistrované len fungicídy, antibiotické látky sa v ochrane rastlín na Slovensku nepoužívajú,“ vyhlásila pre Pravdu Marcela Ondicová, hlavná referentka pre fungicídy z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Antibiotiká nie sú povolené z hľadiska tzv. krížovej rezistencie, ktorá by mohla vzniknúť pri ich používaní v ochrane rastlín. "Zvyšky antibiotík v potravinách rastlinného pôvodu by mohli spôsobiť rezistenciu – odolnosť mikróbov na antibiotiká využívané pri liečbe ľudí, preto sa antibiotiká v rastlinolekárstve nepoužívajú,“ vysvetlil Tibor Roháčik, šéf výskumu a šľachtenia rastlín v spoločnosti Selekt.
Je Slovensko čisté? Teoreticky by malo byť. Lenže ešte pred pár rokmi napríklad v Maďarsku používali agrochemikálie, súčasťou ktorých bola antibiotická zložka. Nehovoriac o Severnej Amerike, ktorá je všeobecne známa vysokointenzívnym poľnohospodárstvom.
Európska legislatíva síce striktne vymedzuje používanie antibiotík, ale napriek tomu sa nedá vylúčiť, že potraviny so zvyškami antibiotík na slovenský trh preniknú. Myslí si to Peter Turek, šéf Katedry hygieny a technológie potravín z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
"Sme súčasťou globálneho trhu s potravinami a aj posledný prípad s poľskými kurčatami ukazuje, že na trh sa môžu dostať aj produkty obsahujúce zvyšky antibiotík,“ podotýka profesor Turek. Práve potraviny obsahujúce zvyšky antibiotík ukrývajú podľa neho do budúcnosti nebezpečenstvo. "Ak sa do ľudského tela dostávajú malé dávky antibiotík, nestačia na zabitie mikroorganizmov, naopak, zvyšujú ich odolnosť na antibiotiká, ktoré potom zlyhávajú pri liečení ľudí,“ hovorí Turek.
Každá zásielka sa nedá preveriť
Udržať antibiotiká na uzde by mala správna poľnohospodárska prax. „Sú Poliaci vari jediní hriešnici?“ pýta sa profesor Vladimír Krčméry. Podľa neho si treba posvietiť na všetky krajiny. "Testujeme nielen poľské mäso, ale priebežnú kontrolu robíme pri všetkých domácich a zahraničných výrobkoch,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
A výsledok? Vlani zachytili slovenskí veterinári jednu zásielku medu a jednu kureniec s prekročenou hladinou antibiotík. Málo či veľa? Šlo pritom o regulárnu kontrolu. Tá tohtoročná bola mimoriadna a podnietila ju investigatívna poľská reportáž. Test vyše osemdesiatich poľských hydinových výrobkov sa skončil jedným pozitívnym nálezom. Kontroly nie sú lacné. Štát však garantuje, že predávané potraviny sú bezpečné, a keď sa objaví podozrenie, musí na mimoriadnu kontrolu nájsť peniaze.
Jozef Bíreš povedal, že kontroly zamerané na rezíduá – zvyšky nežiaducich látok v potravinách sú súčasťou Národného kontrolného programu. Bude ich viac? "Kontroly budeme robiť aj ďalej, intenzita bude závisieť nielen od toho, čo sme zistili, ale aj od výsledkov analýzy poľského potravinárskeho prostredia, ktorú nám pošlú z Varšavy,“ reagoval Bíreš.
Jedno je isté, aparát Štátnej veterinárnej a potravinovej správy by musel byť mnohonásobne väčší, aby dokázal prekontrolovať každú zásielku. Takáto kontrola sa však nerobí nikde v Európe. Ak chce mať spotrebiteľ istotu, mal by sa podľa Bíreša orientovať predovšetkým na potraviny slovenského pôvodu.