Samosprávy, ktoré by dozor nad zberom a odvozom odpadu mali preniesť na výrobcov a dovozcov, sa obávajú, že firmy sa nepostarajú o tie najmenšie obce. Zberne zase úplne odmietli navrhovaný zákaz výkupu kovov od fyzických osôb. Tvrdia, že bude pre ne likvidačný. Ak zberne naozaj zaniknú, akoby tým podľa ministra životného prostredia Petra Žigu potvrdili, že žili z trestnej činnosti. Minister tvrdí, že jeho zmeny prinesú zvýšenie separovania.
V novom zákone presadzujete odklon od skládkovania a podporu separovania. V slovenských domácnostiach sa však separovanie veľkej popularite neteší. Ako chcete ľudí motivovať?
Z komunálneho odpadu z bežných domácností až 85 percent končí na skládkach a len zvyšné percento odpadu sa zhodnocuje šetrnejším spôsobom k životnému prostrediu. V západných krajinách ako Rakúsko či Škandinávia je pomer presne opačný a práve k nim sa chceme priblížiť. Motivovať ľudí bude nižší poplatok za odpad. Čím menej zmesového odpadu vytvoria, tým menej zaplatia.
Viete už povedať, koľko človek vďaka separovaniu ušetrí?
Neviem, reálne číslo ukáže až prax. Platí však pravidlo, že čím menej skládkovania, tým viac sa ušetrí. Existujú napríklad zložky, ktoré sa dajú vyseparovať úplne dokonale. Napríklad vezmime si jogurt. Odtrhnete alumíniový uzáver a dáte ho ku kovom, prázdny téglik zasa do plastov. Príklady zo zahraničia ukazujú, že to funguje. Vo Švajčiarsku motivujú ľudí aj rozdielnymi cenami za vrecká do košov. Čierne vrece na zmesový odpad stojí 17 frankov a vrecia na plast, papier kovy a sklo iba 1 frank. Chvíľu sme rozmýšľali, že to zavedieme aj u nás. Človek si totiž dobre rozmyslí, koľko odpadu hodí do toho čierneho vreca.
Čo keď finančná motivácia nezafunguje?
Rozhodnutie separovať určite závisí aj od spoločenskej vyspelosti. Určitým problém môže byť anonymita sídlisk. Keď človek býva vo veľkom paneláku, nikto nevidí, čo v odpadkovom koši nesie a koľko odpadu vyseparoval. Vtedy by mala fungovať spolupatričnosť medzi obyvateľmi bytovky. Ak sa na separovaní dohodnú, poplatok za odpad bude menší.
Myslíte si, že obyvatelia sú dostatočne uvedomelí a separovanie sa stane bežnou súčasťou domácností?
Keď sa opýtate človeka, či je ochotný separovať, málokto reaguje odmietavo. Naše skúsenosti jasne hovoria, že ľudia sú pripravení. Tiež si nemyslím, že mestá sú v porovnaní s obcami na separovanie pripravené lepšie. V obciach je totiž väčšia ochota, ktorá vyplýva aj z menšej anonymity obyvateľov na dedine. Určite to bude trvať ešte jednu generáciu, kým ľudia budú separovanie vnímať automaticky a prirodzene, niekde sa však začať musí.
O odvoz odpadu z obcí a miest sa majú starať kolektívne organizácie. Ako to bude fungovať?
Výrobca a dovozca, ktorí uvádzajú výrobok na trh, sa musia oň postarať aj po období životnosti, pretože ľudia za to platia už v kúpnej cene. Všetky kolektívne organizácie sa budú autorizovať na ministerstve životného prostredia. Tak budeme môcť kontrolovať tok odpadu a budeme vedieť vykazovať, koľko sa ho vyprodukovalo a koľko zneškodnilo. S každou obcou sa musia dohodnúť, akým spôsobom vyseparovaný odpad odstránia. Či zriadia v obci zberný dvor, alebo jej poskytnú prostriedky na to, aby ho vytvorila.
Nedoplatia na to malé obce s nevýhodnou polohou? Pre organizácie môže totiž doprava k nim prevýšiť hodnotu samotnej suroviny.
Organizácia sa môže dohodnúť aj s troma malými obcami, ktoré sú vedľa seba, že len v jednej z nich zriadi zberný dvor. Ak budú obce ochotné sa takto dohodnúť a zvážať vyseparovaný odpad na toto miesto, nevidím v tom problém. Štát do toho nechce vstupovať. Mestá a obce zabezpečia, aby sa odpad vyseparoval, odovzdal do zberného dvora a následne sa odviezol.
V súvislosti so zákazom výkupu kovov od fyzických osôb sa spustila lavína sťažností od zberní druhotných surovín. Tvrdia, že to bude pre ne likvidačné.
Ak niekto hovorí, že zberne zaniknú, akoby zároveň potvrdil, že žijú z trestnej činnosti. Pri našom tvrdení, že 80 percent kovu, ktorý je vykúpený v zberniach, pochádza z trestnej činnosti, mnohí reagovali, že je to prehnané. My sme však vychádzali z viacerých štatistík a odhadov. Ale nech by to bolo aj menej percent, tak tieto pracovné miesta, ktoré majú vraj v zberniach zaniknúť, potom existujú na kriminálnom základe.
Nestačilo možno sprísniť kontrolu pri takýchto výkupoch?
Doterajšie opatrenia boli neúčinné. Často sa totiž stáva, že niekto prinesie do zberne kanalizačný poklop s odôvodnením, že nepochádza z trestnej činnosti, ale že ho našiel. Alebo, keď ho odmietnu prijať, vráti sa späť už so zdevastovaným poklopom, ktorý nikto nerozozná. Problém je oveľa širší. Napríklad starosta z Ivanky pri Dunaji nedávno pri výročí M. R. Štefánika spomenul, že reťaze okolo jeho mohyly umiestňujú len počas sviatkov, lebo inak by ich ukradli. Zlodeji kradnú aj káble pod prúdom, koľaje zo železničných tratí. Urobia škodu za 100-tisíc eur a reálne za to dostanú možno tisíc. Nový zákon nestojí a nepadá na tomto opatrení. Ale nech sa potom nikto nesťažuje, keď mu zomrie dieťa, lebo spadlo do otvoreného kanála.
Nebudú mať ľudia problém zadarmo odovzdávať do zberných dvorov najmä drahšie farebné kovy a zisk za ne prenechať obciam?
Koľko ľudí vyprodukuje takýto odpad? Keď vyslovene nerekonštruujú dom alebo plot, ide o minimum. Tak ako chodí smetiarske auto napríklad dvakrát do týždňa zvážať odpad, tak bude chodiť ešte ďalší deň v týždni a bude zbierať iba kov. Obec ho potom samozrejme môže zberniam predať. Ak teda zberne tvrdia, že kov z krádeží nevykupujú, nemusia sa obávať finančnej straty.
V súčasnosti spoločnosť rozdeľuje aj kandidatúra Slovenska a Poľska na Zimné olympijské hry 2022. Niektorí ju chcú kvôli posilneniu pocitu národnej hrdosti, iní upozorňujú na nepriaznivý zásah do národných parkov.
A čo nové bude treba ešte vybudovať v porovnaní s tým, čo je tam je teraz? Myslím, že všetky alpské disciplíny sa dajú realizovať už na existujúcej infraštruktúre. V tejto chvíli ani nevieme, aké disciplíny nám pripadnú. Nevieme, či bude v Nízkych Tatrách obrovský slalom, obyčajný slalom alebo zjazd. Preto nemá ešte zmysel robiť environmentálnu štúdiu.
Ochranári tvrdia, že v prípade kandidatúry hrozia zásahy do južnej strany Chopku pre novú trať či dobudovanie infraštruktúry. Tieto zásahy vylučujete?
Existujúca infraštruktúra v Tatrách už je. Vybudovali ju počas majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Či ju bude treba rozšíriť, ukáže až štúdia. Vďaka nej budeme následne tiež vedieť, o aký zásah do prírody pôjde. Samotní ochranári však tvrdia, že Nízke Tatry už nespĺňajú parametre národného parku.
V Tatrách by sa mohli na rozdiel od Poľska konať disciplíny, ktoré najviac zasahujú do prírodného bohatstva.
Bobová a sánkarská dráha, ktoré sú najmenej efektívne z hľadiska návratnosti, u nás pravdepodobne nebudú. Alpské disciplíny sa konajú u nás, pretože Poliaci ich nevedia technicky zabezpečiť, nemajú totiž nijaké svahy. My ich však môžeme realizovať už na existujúcich zjazdovkách.
Vy osobne podporujete našu kandidatúru na ZOH 2022, hoci by sa konali v národných parkoch?
Som za to, že ak sa bude na Slovensku olympiáda konať, musí kandidatúre predchádzať environmentálna dosahová štúdia s vplyvom na životné prostredie. To je podmienka, ktorú som presadil aj do uznesenia vlády. Keď štúdia povie, že nie, tak olympiáda nebude.