Najnovším trendom sú airsoftové zbrane. Aj keď k tým sa podľa zákona môžu dostať len plnoleté osoby, niektorí rodičia ich svojim ratolestiam dokonca sami kupujú.
Airsoftové pištole sa pritom k reálnym zbraniam približujú nielen svojím vzhľadom, ale čiastočne aj účinkom. Na ten sa však neraz zabúda. O nebezpečenstve tejto zábavky sa presvedčila Monika z Bratislavy, ktorá si pravdepodobne po airsoftovom náboji našla dieru v okne. „Diera mala asi tri centimetre a najprv som nevedela, z čoho môže byť. Keď som zavolala policajtov, povedali mi, že ju mohla spôsobiť airsoftová zbraň. Vraj vyzerá ako reálna a aj oni sa niekedy s takou hrávajú. Po zásahu majú na tele modriny,“ hovorí.
Popularitu takýchto zbraní medzi deťmi a tínedžermi potvrdzuje aj Milena, ktorej 16-ročnému synovi našli airsoftovú pištoľ v škole. „Zavolali si ma, že niečo také je neprípustné. Keď som sa syna na to spýtala, tvrdil mi, že pištoľ mal požičanú od kamaráta, keďže po škole mali v pláne ísť sa hrať,“ hovorí.
Airsoft až po pätnástom roku a pod dohľadom
K airsoftu by sa pritom podľa zákona nemal dostať každý. Záujemca o tento druh športu musí byť starší ako osemnásť rokov a zbraň mu v obchode predajú len po povinnej registrácii do systému, na čo je potrebný občiansky preukaz. Na podobnom princípe funguje napríklad aj predaj malých vzduchoviek. Konateľ predajne s airsoftovým vybavením a airsofťák Igor Trávniček pripúšťa, že zbrane kupujú aj rodičia pre svoje deti. „Začať s airsoftom je podľa môjho názoru rozumné od pätnástich rokov a pod dohľadom. Mladšie deti často nemajú ani potrebnú silu a zručnosť na obsluhu zbraní,“ mieni Trávniček.
Airsoft podľa neho nie je primárne športom na vybitie agresivity, ako si mnoho ľudí môže na prvý pohľad myslieť. Človek potrebuje na úspešné hranie rozvahu, chladnú hlavu aj trpezlivosť. „Najčastejšie sa airsoftu venujú mladí, inteligentní a vzdelaní ľudia od 18 do 25 rokov, ktorí nie sú vždy fantasticky solventní,“ spresňuje Trávniček.
Čo však hrozí, keď rodičia nechajú hrať sa s týmto zbraňami deti? „Prípady, keď sa deti hrajú s nevhodnými hračkami, nespadajú do riešenia polície,“ odpovedá krajská policajná hovorkyňa v Trnave Martina Kredatusová. Dodáva, že ak niekto niekomu poškodí majetok, nemusí to byť v trestnej rovine a škodu si môže vymáhať prostredníctvom súdu. „Možno by bolo vhodnejšie obrátiť sa na Slovenskú obchodnú inšpekciu, respektíve apelovať na rodičov, aby zvážili, aké hračky kúpia svojim deťom,“ pokračuje Kredatusová.
Polícia nevie spresniť, aké časté sú hlásenia podobných škôd spôsobených airsoftovými zbraňami. „Centrálnu evidenciu alebo štatistiku takýchto "hlásení“ nevedieme," reaguje hovorca polície Michal Slivka.
Zraniteľné pri hre sú najmä oči
Airsoftoví vyznávači však tvrdia, že tieto zbrane nemôžu ublížiť tak, ako klasické palné zbrane, a to najmä pre zanedbateľnú energiu výstrelu, ktorý má silu tenisovej loptičky padajúcej z jedného metra, čo je približne 15-krát menej ako výstrel zo vzduchovky alebo 600-krát menej ako výstrel z pištole. Airsoftový projektil, šesťmilimetrová guľôčka, je totiž niekoľkonásobne ľahší oproti klasickému strelivu. Bežná guľôčka váži 0,2 gramu a je vyrobená zo síranu bárnatého, ktorý sa používa aj v medicíne. Aj preto je takéto „hranie sa“ vraj bezpečné. „Profesionáli často hrávajú iba v tričku s krátkym rukávom. Ak by ich to príliš bolelo, alebo to bolo nebezpečné, tak by sa radšej naobliekali,“ vraví podnikateľ.
Napriek tomu sú veľmi zraniteľným miestom oči. „Je to jediné miesto, ktoré sa môže bez ochranných okuliarov vážne zraniť. Preto je ich použitie vždy povinné a airsoftovým začiatočníkom ich priam nanútime,“ tvrdí Trávniček, hoci dodáva, že najriskantnejšie na celom airsofte sú ľudská nerozvážnosť, hlúposť a nezodpovednosť.
Hru detí s takýmito vymoženosťami odsudzuje detská psychologička Eva Fischerová, ktorá celkovo neuznáva hru so zbraňami. „Je množstvo iných tvorivých hračiek, ktoré deťom poslúžia aj ako zábava, aj ako prostriedok na rozvoj myslenia,“ vraví. Moderná doba, ktorá zotiera rozdiely medzi hračkami a skutočnými zbraňami, sa podľa nej odráža aj na správaní sa detí a ich agresii.
„Keď v minulosti deti šermovali drevenými mečmi, nielenže sa až tak neohrozovali, ale do istej miery si trénovali aj pohybové schopnosti. Ak však hovoríme o zbraniach z armyshopov, tak v tom už vidím absolútnu nezodpovednosť rodičov a ohrozovanie detí,“ varuje. Ako totiž vysvetľuje, do približne dvanástich rokov ešte nie je celkom rozvinutá logika a dieťa často koná skôr, ako myslí. „Nedokáže ešte rozlíšiť dôsledky svojho konania,“ dodáva.
V čom teda rodičia vidia prínos v takejto hre detí, psychologičke jasné nie je. Nízke navyše nie sú ani ceny za zbrane a príslušenstvo. Najlacnejšia krátka mechanická zbraň, ktorá sa naťahuje ručne, sa dá kúpiť aj za dvadsať eur. Elektrická automatická verzia však už stojí od sto eur vyššie. V e-shopoch sa však nájdu aj zbrane za niekoľko desiatok až stovák eur. Aj keď viaceré portály majú uvedené, že zbrane sú predajné len plnoletým osobám, nie všetky trvajú hoci len na kópii občianskeho preukazu.
Keďže polícia má pri podobných „hračkách“ detí zviazané ruky, podľa Fischerovej by bola vhodným riešením aspoň zmena zákona. „Keď rodičia ohrozujú svoje deti i okolie, mali by za to byť zodpovední. Preto by možno nebolo zlé stanoviť ju aj legislatívne,“ dodáva.