Vyššie platy lekárom od januára zaručuje zákon. Nemocnice, ktoré zápasia o každé euro, majú iba zopár mesiacov na to, aby našli riešenie, odkiaľ vziať ďalšie milióny. Získať ich chcú od zdravotných poisťovní. Tie im peniaze zatiaľ nesľubujú. Lekárski odborári, ktorí zvýšenie vybojovali, očakávajú, že pomôže štát. Ministerka Zuzana Zvolenská to však neplánuje. Ak nemocniciam poisťovne alebo štát nepridajú, veľa možností nemajú. Buď siahnu po rušení oddelení, alebo budú prepúšťať, tým menším pôjde o existenciu.
Prezident Ivan Gašparovič tento týždeň podpísal novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá upravuje tretiu etapu zvyšovania miezd lekárov rozdelenú na roky 2014 a 2015. Lekár so špecializáciou by mal v budúcom roku celkovo zarobiť vyše 20-tisíc eur ročne a následne od roku 2015 viac než 22-tisíc eur. Jeho kolega bez špecializácie by nemal ísť v nasledujúcom roku s platom pod 12-tisíc eur ročne. Na toto zvýšenie bude treba od januára 19,3 milióna eur, o rok neskôr až o 36,6 milióna eur. Milióny navyše štát nemocniciam nedá. Ministerka Zvolenská už raz vlani na platy uvoľnila 50 miliónov eur zo štátnej rezervy, tento rok rezerva nie je. „Je to plne v kompetencii nemocníc,“ odpovedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková na otázku, ako môže rezort nemocniciam s novými výdavkami pomôcť.
Peniaze na vyššie mzdy lekárov zadlžené nemocnice nemajú. Nádej vkladajú do rokovaní so zdravotnými poisťovňami. „Ak nám poisťovne nezaplatia viac peňazí za výkony, nemocnice neprežijú,“ tvrdí Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje regionálne nemocnice. Koľko peňazí budú od zdravotných poisťovní žiadať, Petko ešte nevedel povedať. „Každá nemocnica si musí urobiť analýzy a podľa toho budeme viesť na jeseň s poisťovňami rokovania,“ dodáva.
Univerzitná nemocnica v Košiciach si na mzdy a odvody bude musieť pripraviť o viac než milión eur navyše. „Zvyšovaním platov lekárov dôjde v Univerzitnej nemocnici k medziročnému nárastu ceny práce o približne 600-tisíc eur v roku 2014 a o ďalší milión eur v roku 2015 pri nezmenenom počte a štruktúre lekárov,“ konštatuje námestník riaditeľa pre ekonomický úsek Roman Švarc. Odkiaľ nemocnica peniaze zoberie, ešte nevedel povedať, možnosti príjmu budú podľa neho analyzovať.
Najväčšia nemocnica na Slovensku Univerzitná nemocnica v Bratislave tiež nemá presný plán, vraj bude šetriť. Kde a ako to jej hovorkyňa Petra Stano Maťašovská nepovedala. Úsporné opatrenia zrealizovala aj vlani, tie však nemali vplyv na náklady na mzdy. „Vďaka celoplošným opatreniam sme zaznamenali výrazné úspory vo všetkých nákladových položkách s výnimkou mzdových,“ povedala jej hovorkyňa Petra Stano Maťašovská. Dlh nemocnie sa ku koncu roka 2012 vyšplhal na viac než 52 miliónov eur.
Zdravotné poisťovne sú v otázke zvyšovania financií opatrné. Všeobecná zdravotná poisťovňa počíta s tým, že nemocnice budú potrebovať viac peňazí. „Od 1. 1. 2014 plánujeme úpravu cenových podmienok tak, aby sme v tejto súvislosti pokryli svoj podiel na trhu,“ dodáva hovorkyňa štátnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Koľko peňazí poisťovňa uvoľní navyše, Balážová nekonkretizovala, takéto prepočty považujú v tejto chvíli za predčasné.
Monika Šimunová zo zdravotnej poisťovne Dôvera uvádza, že zdravotné poisťovne platia nemocniciam za konkrétne výkony a výplaty pre svojich zamestnancov si riešia nemocnice vo vlastnej réžii. „O nových zmluvných a cenových podmienkach budeme s nemocnicami rokovať budúci rok,“ uvádza Šimunová a dodáva, že zvyšovanie platieb za určité výkony vždy podmieňujú vyššou kvalitou zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov.
Union zdravotná poisťovňa iba potvrdila, že pri tvorbe rozpočtu na rok 2014 bude brať do úvahy zmeny legislatívy, ktoré majú vplyv na príjmy a výdavky zdravotnej poisťovne. Lekárske odborové združenie podľa jeho šéfa Petra Visolajského so zadosťučinením prijalo informáciu, že prezident podpísal zákon. Považujú to za naplnenie jedného zo sľubov vlády dohodnutého v memorande medzi odborármi a vládou na konci roka 2011. Tvrdí, že si uvedomuje, ako to zaťaží nemocnice. Podľa neho by mal teraz zasiahnuť štát.
„Budeme pozorne sledovať, do akej miery bude pani ministerka nápomocná jednotlivým zdravotníckym zariadeniam pri finančnom krytí zákona, čiže pri rokovaniach s poisťovňami tak, aby neostala ťarcha zodpovednosti iba na jednotlivých riaditeľoch nemocníc,“ dodal Visolajský.