Odborníci tento problém považujú za háklivý, pretože tu stoja proti sebe dva záujmy spoločnosti. Stavanie domov pre ďalších obyvateľov a ochrana vôd. Voľných pozemkov na výstavbu je stále menej, a preto sa výstavba tlačí bližšie k chráneným územiam, ktorých je na Žitnom ostrove veľa.
Zdroj na Žitnom ostrove dokáže zásobovať pitnou vodou minimálne dvojnásobný počet obyvateľov ako má Slovensko. Podľa Eugena Kullmana, vedúceho odboru podzemných vôd Slovenského hydrometeorologického ústavu, nám to však nedovoľuje vodou plytvať. „Každá výstavba nezohľadňujúca životné prostredie a ochranu zdrojov podzemných vôd môže podzemné vody ohroziť,“ dodal.
Prečítajte si glosu Martina Krna: Voda a priority.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ochranu zásobární pitnej vody rieši vyhláška ministerstva životného prostredia. Tá podľa vodárov vymedzuje povolené a nepovolené činnosti v ich blízkosti len veľmi orientačne, nie jasne. Chyby pri povoľovaní výstavby robia aj obce. Ich územné plány nie sú vždy v súlade s ochranou vodných zdrojov.
Vodári chcú znížiť počet domov pri Hamuliakove
Ochranári a vodári v súčasnosti s napätím sledujú napríklad projekt Dunajská riviéra, čo je výstavba 350 domov pri Hamuliakove. V tesnej blízkosti je vodný zdroj Šamorín, najvýznamnejší zdroj pitnej vody na celom Žitnom ostrove. Má výdatnosť asi 3 400 litrov vody za sekundu a z pohľadu zásobovania pitnou vodou v regióne je nenahraditeľný.
Zatiaľ tu stojí len asi 10 domov, čo v súčasnosti nemá podľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) zatiaľ žiaden negatívny vplyv na kvalitu vody zo zdroja Šamorín. No čím bude domov viac, tým väčšie bude podľa vodárov riziko. „BVS má vypracovaný hydrogeologický posudok na posúdenie vplyvu výstavby, z ktorého vyplýva, že negatívne dôsledky sa očakávajú po dokončení výstavby v dlhodobejšom horizonte,“ uviedol hovorca spoločnosti Zenon Mikle. Aj preto sa vodárenská spoločnosť snaží zvrátiť alebo aspoň zredukovať výstavbu, obracia sa na rôzne inštitúcie, no zatiaľ bez úspechu.
Stavba má totiž všetky potrebné povolenia a kladné vyjadrenia úradov. Žiaden problém nevidí ani starosta Hamuliakova Jozef Schnobl. „Keby tam boli zásadné stanoviská, stavbu nepovolíme, ale podľa schváleného územného plánu obce je všetko v poriadku,“ tvrdí. Podľa neho sa zákon nijako neporušil.
Odborník na technológiu ochrany vôd Miroslav Holubec z Výskumného ústavu vodného hospodárstva si myslí, že takejto výstavbe by sme brániť nemali. „Ale musíme dôsledne trvať na realizácii opatrení na ochranu podzemných vôd. V prípade, že sa sídelné aglomerácie budujú tak, aby sa zamedzilo úniku znečistenia z odpadov zo skládok a odpadových vôd do podzemných vôd, je ich vplyv na kvalitu podzemných vôd malý a spoločenský akceptovateľný,“ povedal. To však vyžaduje, aby tieto obytné zóny boli na 100 percent odkanalizované a odpadové vody účinne čistené. „Voda je národným bohatstvom, ktoré by sme mali odovzdať nasledujúcim generáciám v čo najlepšom stave. Voda je život, a preto je nutné ju chrániť,“ dodal Holubec.
Vodári však vidia riziko viac v nezodpovedných majiteľoch domov. Podľa nich si obyvatelia novej štvrte nebudú uvedomovať, že majú v blízkosti významný zdroj pitnej vody a nebudú sa trápiť, ak im napríklad unikne benzín z kosačky. „Na súkromných pozemkoch u individuálnych vlastníkov domov nedokáže BVS ako správca ochranného pásma zaručiť dodržiavanie podmienok na ochranu podzemných vôd,“ povedal Mikle. Podľa Eleny Pätoprstej zo siete Ekofórum je pre podzemnú vodu v tejto oblasti rizikom napríklad aj chemický postrek trávnika alebo stromov.
Chyba v územnom pláne?
Pre výstavbu obytnej zóny v bratislavskej mestskej časti Čunovo museli vodári dočasne odpojiť vodný zdroj s rovnakým názvom. I keď stavebník dodržal všetky podmienky a vybudoval kanalizáciu a moderný systém odvodnenia, obytná zóna asi so 130 domami nemôže byť naň napojená a domy sa pre kvalitu vody stavajú hrozbou. Problém vznikol pri územnom pláne obce, ktorý nepočítal s takým vysokým navýšením počtu obyvateľov a ani s tým, že pitný zdroj bude v tesnej blízkosti zástavby. Či to bol zámer, alebo nepozornosť, to sa dá podľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ťažko dnes už posúdiť.
Michal Smolec za investora projektu Mladé Čunovo potvrdil, že by tieto pozemky v rokoch 2007 až 2008 určite nekupovali, ak by vopred vedeli, že tam môže byť konflikt s ochranou vodného zdroja. Vodári zase tvrdia, že ak by o takej veľkej zástavbe vedeli vopred, určite by trvali na rozšírení ochranného pásma vodného zdroja. Výsledkom je, že sa do konca roka vodný zdroj Čunovo odstaví a voda sa bude čerpať z náhradného zdroja Rusovce-Ostrovné lúčky-Mokraď. Je šťastie, že neďaleko je alternatívny zdroj. Sú totiž lokality na Žitnom ostrove, ktoré by v takomto prípade iné pripojenie hľadali len ťažko.
Ministerstvo pripravuje zmeny v zákone
Bratislavská vodárenská upozorňuje aj na ďalšie investície. Vodné zdroje Vajar pri Rohožníku môže podľa nej ohroziť plánovaná ťažba karbonátov v blízkosti prameňa, v rámci VZ Vývrat pri Stupave je potenciálnym ohrozením výstavba súkromného rekreačného zariadenia v blízkosti prameňa. Problematická môže byť aj plánovaná výstavba golfového ihriska pri Rusovciach.
Aby sa predišlo podobným a ďalším nedorozumeniam a rizikám, envirorezort pripravuje návrh novely takzvaného vodného zákona. „Má zabezpečiť všestrannú ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova,“ uviedol Michal Cákoci z tlačového oddelenia. Sprísniť by sa mali aj podmienky pre činnosti a zákazy v chránených vodohospodárskych oblastiach a vypustiť výnimky, ktoré dnes možno udeliť pri výstavbe či rozširovaní priemyselných zdrojov. Rezort začal pripravovať novelu po tom, čo v októbri minulého roka vláda prijala materiál, ktorým sa zaväzuje vodné zdroje chrániť a trvalo udržiavať.